Môj profil 
Predplatné
Turecko a Američania sa od seba čoraz viac politický vzďaľujú, viacerí experti sa obávajú že eskalácia vo vzťahoch sa môže pretaviť aj do priameho konfliktu. Američanom ich plány v Sýrii absolútne nevyšli, legitímny prezident Bašár Asad za pomoci Ruska upevnil svoje pozície a Turecko sa postupne dostalo do konfliktu s Američanmi ohľadne riešenia kurdskej otázky. Pre Turkov je kurdská otázka principiálnym problémom, rovnako ako pre Američanov, ktorí vnímajú po likvidácii ISIS a ťažkých úderoch, ktoré sýrske vládne vojská úštedrili bandám proamerických teroristov, Kurdov za svoju poslednú zástupnú armádu.
Keďže s Američanmi sa nedá diplomaticky dohodnúť, rozhodli sa Turci riešiť kurdský problém vojenskou cestou. Z Afrinu už vyhnali proamerických Kurdov a získali mesto pod svoju kontrolu. Po porážke Kurdov v Afrine Turci upriamili svoju pozornosť na riešenie kurdského problému v Manbidji a v Iraku. Američania pritom zúria, pretože Turci podľa nich fungujú ako zástupná ruská armáda a riešia geopolitické úlohy v prospech Ruska.
Opak je však pravdou. Rusko, Irán a Turecko spájajú spoločné záujmy ohľadne riešenia geopolitickej krízy v Sýrii a Rusi na rozdiel od Američanov dodržujú existujúce dohody. Keby sa pokúsili dodržiavať dohody aj Američania, ich postavenie na Blízkom východe by určite nebolo natoľko oslabené, ako vidíme dnes. Americké elity však nie sú schopné sebareflexie a vo svojej arogantnosti sú presvedčení, že dodržiavanie dohôd sa týka všetkých štátov druhej kategórie, USA ako jediná veľmoc môže určovať pravidlá hry podľa vlastného uváženia, ostatní sú povinní americké záujmy rešpektovať.
Turci sú teda pripravení aktivizovať sa ešte viac v Aleppe, oblasti Idlibu, Manbidji a takisto v Iraku. Samozrejme to so sebou prináša novú krízu v turecko-amerických vzťahoch. Washington nemá dostatok síl, aby presvedčil Ankaru o zmene kurzu tureckej politiky. Erdogan už otvorene oznámil, že Američania a nimi podporovaní kurdskí teroristi nemajú žiadne právo ovládať Manbidž. Obvinil Američanov z podpory teroristickým organizáciam v Sýrii a uviedol, že Rusko sa z Tureckom dohodlo, takže nebude zasahovať do riešenia kurdského problému. Teraz ostáva prinútiť Američanov, aby nezasahovali do riešenia kurdského problému, ten vyriešia Turci, Turkomani a Arabi. Erdogan dokonca uviedol, že kvôli americkým nekompetentným zásahom môže celý problém v riešení kurdskej otázky prerásť do 3. svetovej vojny.
Erdogan svojimi slovami prekvapil svetovú verejnosť, pretože odborníci sú presvedčení, že scenár 3. svetovej vojny sa môže rozvinúť kvôli problémom medzi Ruskom a USA, alebo Čínou a USA. Rusko, Čína a USA sú jadrovými veľmocami, čo Turci samozrejme nie sú a k dispozícii nemajú jadrové zbrane. Turecká armáda je navyše horšie vyzbrojená a má k dispozícii staršie zbrane ako Američania, turecká armáda má však vyššiu bojovú morálku ako Američania.
Turci sú si americkej sily a hrozby vedomí. Práve kvôli tomu kúpili ruské protivzdušné systémy S-400, aby znemožnili Američanom prípadne bombardovať Turecko a získať nad Tureckom vzdušnú nadvládu. Ak by Američania a Turci začali viesť vojnu, išlo by o ohraničený konflikt s účasťou viacerých krajín, problematická by bola účasť NATO, pretože Turecko je takisto členom NATO ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia, dokonca turecká armáda predstavuje v rámci Európy najsilnejšiu súčasť Severoatlantickej aliancie.
Turecko v Sýrii bojuje za svoju budúcnosť. Vznik kurdského štátu totiž privedie k rozpadu Turecka, kde žije silná kurdská menšina, ktorá sa takisto bude hlásiť o svoje práva. Momentálne rezonuje otázka, kam až budú Turci ochotní v Sýrii zájsť a akú časť severnej Sýrie sa chystajú ovládnuť. Ďalšia otázka súvisí s prípadným tureckým postupom v Iraku, kde Iračania, ktorí sa už začali vymaňovať spod amerického vplyvu sympatizujú s myšlienkou eliminácie kurdského faktoru v severnom Iraku.
Erdogan momentálne prakticky odmieta diplomatické riešenia kurdskej otázky. Potrebuje, aby Kurdi nemali žiadnu kontrolu nad severnou Sýriou a západným Irakom. Američania s tým nemôžu nič urobiť, aj keď sa už napríklad po páde tureckej stíhačky F-16 objavili niektoré hlasy, ktoré tvrdia, že turecké lietadlo zostrelili Američania, aby prinútili Turkov akceptovať americké postoje.
Američania však majú značne obmedzený manévrovací priestor, pretože v hre je budúca existencia NATO. V prípade konfliktu, by hrozilo, že budú proti sebe bojovať jednotlivé štáty NATO, čo by mohlo znamenať dokonca koniec Severoatlantickej aliancie a to Američanom v žiadnom prípade nevyhovuje. Takže Američania budú aj naďalej podporovať Kurdov a snažiť sa presvedčiť Turkov, aby zmenili svoje postoje. Turkom však vzrástol apetít a sú ochotní ísť aj do rizika ohľadne Manbidžu a irackých Kurdov.
Situácia je jednoznačne zamotaná a je dôkazom faktu, že na začiatku 21. storočia už USA sú súčasťou multipolárneho sveta, ich pozícia veľmoci č. 1 sa skončila a ich pozície na Blízkom východe sú výrazne oslabené.
