Svet 5. apríla 2019 (HSP/cbrEurope/Foto: Pixabay)

V roku 2014 bola publikovaná štúdia Kalifornských gynekológov a pôrodníkov, ktorá na troch prípadoch ukázala, ako sa dá výrazne zlepšiť zdravotný stav detí s Downovým syndrómom ešte počas tehotenstva a v prvých rokoch života dieťaťa. Štúdia prichádza s prevratným zistením,  že sa dá zabrániť samotným črtám tváre, typickým pre Downov syndróm! 

Súčasťou štúdie je vysvetlenie o stimulácii vývoja mozgu vysokými dávkami vitamínov a intenzívnymi vonkajšími podnetmi. Skrátene uvádzame tri spomínané štúdie, z ktorých si sami môžete urobiť záver.

39-ročná žena beloška, prvýkrát tehotná,  pred pôrodom nevedela, že dieťa má Downov syndróm, no aj tak sa počas tehotenstva snažila celkovo stimulovať vývin jeho mozgu. V 40. týždni tehotenstva sa jej narodil chlapček, vážil 2,806 gramov. Na tvári nebolo badať črty spájané s Downovým syndrómom, avšak karyotyp mal 47,XY,+21.

Počas tehotenstva matka užívala vysoké dávky tehotenských vitamínov obsahujúcich kyselinu dokosahexaénovú (DHA) a 10- až 20-násobne viac vitamínov B1, B2, B6 a B12 ako je odporúčaná denná dávka (ODD). Väčšinu ďalších vitamínov a minerálov brala v dávkach 1- až 5-násobne vyšších než je ODD. Dávala si tiež zázvorové pastilky trikrát denne a gotu-kolu (centella asiatica / pupočník ázijský) v množstve 950 mg dvakrát denne. Gotu-kola je bylinka podobná petržlenu, ktorá potláča acetylcholínesterázy, má antioxidačné vlastnosti, posilňuje pamäť, kognitívne schopnosti a náladu. Dieťa bolo dojčené 3 roky. Počas dojčenia matka prerušila požívanie gotu kola, zatiaľčo pridala cholín a pokračovala s vitamínmi.

Matka už počas tehotenstva čítala dieťaťu nahlas 30 min denne. Pracovala v prostredí, kde bola stále zapnutá hudba. Matka cítila, že niektoré piesne sa bábätku vyslovene nepáčili, pretože keď hrali, bábätko kopalo tak silno, že sa matka musela presunúť inde. V čase od pôrodu do 8. mesiaca matka navštevovala s dieťaťom program na stimuláciu pasívneho pohybu na báze jogy. Od narodenia sa dieťatku dostalo širokého vzdelávacieho programu. S čítaním kartičiek začali od 6. mesiaca. Matka čítala dieťaťu 5 až 15 kníh za deň. Od 8. mesiaca začali rátať na prstoch a čítať kartičky s číslami. Rátanie zahrnuli do každodenných situácií. Skúšaniu dieťaťa sa prísne vyhýbali. Praktizovali metódy rodičovstva, ktoré podporujú blízky vzťah medzi rodičom a dieťaťom rôznymi spôsobmi. Napríklad dieťa spalo pri matke a dostávalo sa mu neustálych slovných a dotykových podnetov od matky. Dieťa vždy spalo na brušku (tvárou dole). Tento režim bol prerušený v 6. mesiaci, keď mal chlapec operáciu srdca. V dôsledku toho jeho motorický vývoj zaostal, ale neskôr to znovu dobehol.

Vývinové výsledky boli normálne alebo len trochu pozadu. Hodnotitelia povedali, že “ešte nikdy takéto dieťa s Downovým syndrómom nevideli.” Keď mal chlapec 19 mesiacov, vedel už čítať a reagoval gestikuláciou. V 23. mesiaci vedel čítať nahlas. V 25. mesiaci chlapec prečítal knihu The Eye, čo je už škôlkárska úroveň kníh od autora Dr. Seuss, a to nahlas od začiatku do konca. V 34. mesiaci sa chlapec zúčastnil hodnotenia na známej klinike. Testy zahŕňali vývoj reči, klinické hodnotenie jazykových základov a vývinový inventár. Receptívna a expresívna reč dosiahla väčšinu medzníkov pre 3-ročné a niektoré 4-ročné deti.

43-ročná žena beloška, štvrtýkrát tehotná, pred pôrodom nevedela, že jej deti majú Downov syndróm, ale aj tak sa počas tehotenstva snažila celkovo stimulovať vývin mozgu. V 36. týždni podstúpila cisársky rez kvôli znepokojujúcim výsledkom. Porodila chlapcov-dvojičky. Pri narodení chlapci nemali typické fyzické črty Downového syndrómu. Zdravotná sestra si všimla, že jeden z chlapcov mal kratšie uši. Krvné chromozómy odhalili, že obe dvojčatá mali karyotyp 47, XY, +21.

Novorodenci boli dojčení. V 8. mesiaci jedno z dvojičiat živo reagovalo, zatiaľčo to druhé bolo nehybné a malo fádny pohľad v očiach. Po dvoch dňoch užívania 800 μg kyseliny listovej sa začalo toto nehybné dvojča plaziť po zemi na predlaktiach. Obe dvojčatá začali s vysokými dávkami multivitamínov počas 8. až 12. mesiaca.Ako súčasť prenatálneho vzdelávania, púšťala matka deťom v maternici nahlas hodinu denne klasickú hudbu. Taktiež im hodinu denne spievala.

Po narodení sa matka sústredila na nepretržité učenie a občasné skúšanie. Dvojičky trávili veľa času na zemi plazením pre stimuláciu rozvoja motoriky. Zrak, hmat a manuálny rozvoj sa stimuloval počítadlom. Dvojičky sa učili „posunkovej angličtine“. Táto metóda podporuje verbálny a hovorený jazyk. Reagovali na čítaný materiál ručnými posunkami ešte skôr, ako vedeli komunikovať ústne. Veľmi skoro deťom čítala. Rátať začali v 2-3 rokoch. Počúvali hudbu, spievali, hrali na bubon.

Od ranného veku sa podporoval ich fyzický vývoj. Ako roční sa naučili plávať a urobili im basketbalový kôš, primeraný vzrastu malých detí. Obe dvojčatá vedeli čítať, písať a rátať do sto už v štyroch rokoch. Teraz už majú 19 rokov. Majú všestranný režim – cvičia dve hodiny denne, chodia na vychádzky, hrajú basketbal, posilňujú s činkami. V lete denne plávu. Obaja sú zanietení čitatelia a radi kreslia. Jeden z nich rád veľa píše, druhý pomenej. Obaja vedia viesť modlitebnú skupinu (napríklad katolícky ruženec). Každý deň spievajú a hrajú na bubon. Deti absolvovali štandardné domáce vzdelávanie do konca strednej školy. Nie sú ešte zamestnaní, ale svoju energiu využívajú najmä v atletike.

Do tretice matka hľadajúca odbornú pomoc

Táto 38-ročná matka oslovila autorov štúdie počas tehotenstva kvôli vysokému riziku Downovho syndrómu. Materské sérum ukázalo Downov syndróm s rizikom 1 v 5. Ultrazvuk potvrdil krátke stehno, zvýšenú hrúbku šije a plochý nosný mostík. Matka odmietla amniocentézu a porodila v 37. týždni dievčatko s váhou 2 381g a normálnymi APGAR. Genetik, ktorý bábätku robil prehliadku, prehlásil, že dieťa nemalo fyzické črty typické pre novorodenca s Downovým syndrómom. Karyotyp bol 47,XX,+21

Jana Ray-Tutková

článok pôvodne vyšiel na portáli rodinka.sk