Dôvody prečo môže dôjsť k blackoutu

Rakúsko – Otázkou nie je, či blackout príde, ale kedy príde. Odborníci sú si tým istí. Ale prečo k tomu vôbec môže prísť?

28. 11. 2021 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 28. novembra 2021 (HSP/Heute/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Mnohé inštitúcie, od armády, polície až po firmy, sa v súčasnosti pripravujú na veľký výpadok elektrickej energie. Ale prečo vlastne? Veď dodávky elektriny v Európe fungujú viac než dobre. Ale presne v tom je problém, pretože čím viac sa spoločnosť stáva závislou od technológií, tým je zraniteľnejšia. A ako rýchlo môže k blackoutu v skutočnosti dôjsť, sa už niekoľkokrát preukázalo.

Napríklad Stadtwerke (mestské služby) Köflach v Štajersku sa len v apríli tohto roku stali obeťou cieleného kybernetického útoku, ktorý paralyzoval interné systémy a opäť boli spustené až zaplatením výkupného. Iný scenár však bol už v januári. Príliš vysoký tok elektrickej energie z juhu na sever viedol k preťaženiu v chorvátskej rozvodni. V priebehu niekoľkých sekúnd zlyhalo 14 elektrických vedení v niekoľkých krajinách. Ale núdzové systémy fungovali a asi po hodine bola sieť opäť v rovnováhe.

Blackouty sú teda dosť pravdepodobné. Príčiny môžu byť rôzne:

1 Zastaraná elektrická sieť

Spotreba elektrickej energie v Rakúsku neustále rastie. Zastaraná infraštruktúra je dôvodom na obavy, keďže rakúska elektrická prenosová sieť sa datuje v podstate do polovice minulého storočia. Problémom sú tu najmä obnoviteľné zdroje energie, keďže možnosti skladovania ešte nie sú primerane vybudované, vysvetľuje generálmajor Peter Skorsch z projektovej skupiny „Blackout“ na ministerstve vnútra. V dôsledku toho elektrická sieť pracuje na hranici svojich možností.

Elektrina, ktorá je dodávaná do siete, treba podľa odborníka aj spotrebovať. Ak sa spotrebuje viac elektriny, ako sa vyrobí alebo ak sa vyrobí viac elektriny, ako sa spotrebuje, elektrická sieť je nevyvážená. Malé odchýlky sa dajú síce „vyrovnať“, ale ak je nerovnováha príliš veľká, elektrická sieť skolabuje. Tento incident môže dokonca vo Švédsku viesť k výpadku elektriny v Rakúsku, keďže sieť je po celej Európe prepojená.

2 Kybernetické útoky

Ďalším nebezpečenstvom sú kybernetické útoky. Zraniteľnosť prevádzky siete zvyšuje najmä digitalizácia („digitálna rozvodňa“). 17. marca 2018 hovorcovia americkej Homeland Security informovali, že Rusko sa pokúsilo preniknúť do americkej energetickej siete. To, že s novým vedením vojny dokáže zhasnúť svetlo len hŕstka ľudí, nedávno ukázal už spomínaný útok na Stadtwerkev Köflachu.

3 Prírodné katastrofy

Jedným zo scenárov, pred ktorým je ťažké sa chrániť, sú prírodné katastrofy. Silné búrky, záplavy a vetry môžu poškodiť elektrické siete a spôsobiť poruchy, ako je mrznúci dážď, silné sneženie, extrémny chlad alebo horúčavy. To isté platí pre prírodné udalosti, ako sú lavíny, zosuvy pôdy, pád skál alebo zemetrasenia.

Napríklad búrka 25. novembra 2005 uvrhla západ Nemecka do snehového chaosu. V Münsterlande a častiach Porúria bolo mnoho miest odrezaných od dodávky elektriny a tento blackout zasiahol viac ako 250 000 ľudí. Mnohí z nich boli bez dodávky elektriny až päť dní. V niektorých regiónoch krajiny úplne skolabovala aj cestná, železničná a letecká doprava.

4 Geomagnetické búrky

Problémom sa však môžu stať nielen „klasické“ búrky, nebezpečenstvom sú aj slnečné vetry, ktoré sú spôsobené plazmovými erupciami a trvá 24 až 36 hodín, kým sa dostanú na Zem. Keď táto vlna zasiahne Zem, deformuje zemské magnetické pole a spustí geomagnetickú búrku. Prudké výkyvy zemského magnetického poľa indukujú prúdy v nechránených elektrických vedeniach. To môže zničiť satelity, transformátory vedenia vysokého napätia a elektronické zariadenia. Silná búrka by spôsobila obrovské škody a mohla by ochromiť veľkoplošne dodávky elektriny.

5 Ľudské zlyhanie

A potom je tu jednoducho zlyhanie ľudského faktora, ktoré môže viesť k blackoutu. Chyby spínania v rozvodniach, ako aj chyby vo výpočtoch počas odstávok sú celkom možnými scenármi.

Vidíme, že dodávka elektriny je založená na systémoch, ktoré sú svojou komplexnosťou náchylné na chyby. Rovnako nebude možné natrvalo odstrániť všetky možné príčiny. Existuje teda len jediná možnosť, a to pripraviť sa na blackout, a to sa týka vlády rovnako ako aj organizácií a každého jednotlivca.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Prípadná žaloba Slovenska v súvislosti s rozhodnutím EÚ zastaviť dovoz ruského plynu sa skončí hanbou a výsmechom. Myslí si to podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS). Jeho kolega vo výbore Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že takýto postup je potvrdením toho, že predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) presadzuje ruský vplyv v Európe.

Čítať viac | 20:27

Prezident SR Peter Pellegrini v stredu večer odcestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Vatikánu. V rámci nej ho na osobnej audiencii prijme pápež Lev XIV. Návšteva sa uskutoční v atmosfére Jubilejného roka 2025 s mottom „Pútnici nádeje“, ktorý trvá od Vianoc 2024 do 6. januára 2026.

Čítať viac | 20:16

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili stredajšie rokovanie vládnym návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorú predložilo Ministerstvo financií SR. Z novely zákona vyplýva, že od začiatku roka 2027 budú mať firmy na Slovensku povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry.

Čítať viac | 20:13

Bratislavský hrad sa stal domovom najslávnejšieho náhrdelníka v dejinách Francúzska. Verná historická kópia legendárneho šperku, ktorý zničil povesť francúzskej kráľovnej, sa v stredu stala súčasťou výstavy Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu, ktorá približuje svet luxusu, intríg a dramatických historických udalostí 18. storočia.

Náhrdelník Kópia Maria Antoinetta — Na snímke verná historická kópia legendárneho náhrdelníka Marie Antoinetty, ktorá bola po prvý raz predstavená na Slovensku / Foto: TASR-Dano Veselský

Čítať viac | 20:10

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier dnes spolu s manželkou Elke Büdenbenderovou pricestoval do Spojeného kráľovstva na oficiálnu trojdňovú návštevu.

Ide o prvú cestu nemeckého prezidenta do Británie za posledných 27 rokov. Informujú agentúry DPA a Reuters.

Steinmeier Starmer — Na snímke nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier (vpravo) a britský premiér Keir Starmer / Foto: TASR/AP-Thomas Krych