Dnes si pripomíname Deň ústavy SR. Prinášame vyjadrenia politikov a ďalších osobností

„Odmietam názory, aby sme po vyše troch desaťročiach išli písať ústavu úplne nanovo len preto, lebo sa časti politického či odborného spektra jednoducho nepáči a nepáčia sa im samotné základy slovenskej štátnosti,“ napísal Pellegrini na sociálnej sieti.

Podľa hlavy štátu sú zmeny či doplnky ústavy potrebné, keďže sa svet vyvíja a život sa mení. Avšak podľa prezidenta by sa nemalo siahať len po účelových zmenách. „A už vôbec nie vo chvíli, keď sa podarí dosiahnuť ústavnú väčšinu v rámci akejkoľvek vládnej koalície – konsenzus s opozíciou, respektíve jej časťou, by mal byť pri zmenách ústavy podmienkou,“ odkázal Pellegrini.

Pripomenul tiež, že hoci 1. september už nie je voľným dňom, stále je štátnym sviatkom, ktorý si zaslúži úctu.

Ústavný súd: Ústava SR je symbolom suverenity, demokracie a právneho štátu

Ústavný súd (ÚS) SR si v utorok pripomína prijatie Ústavy Slovenskej republiky s tým, že ide o základný právny dokument, ktorý určuje hodnoty, princípy a pravidlá fungovania našej krajiny. „Je symbolom suverenity, demokracie a právneho štátu. Vychádza z ideálov slobody, rovnosti a spravodlivosti, ktoré chránia práva a dôstojnosť každého z nás,“ informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.

ÚS pripomína, že ústava určuje zásady, ktorými sa riadime, a vytvára pevné piliere fungovania našej spoločnosti.

„Ústava však predstavuje viac než len súbor právnych noriem. Je to výsledok celospoločenskej dohody, ktorý má spájať všetkých občanov v spoločnom úsilí o lepšiu a spravodlivejšiu budúcnosť. Je preto našou povinnosťou ústavné hodnoty chrániť, zveľaďovať a rozvíjať,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.

Prijatie Ústavy SR z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

ÚS informoval, že téme ochrany základných práv a slobôd bude tento rok venovaná aj medzinárodná konferencia Ústavné dni. Počas 15. ročníka konferencie, ktorý sa uskutoční 24. a 25. septembra, budú odborníci diskutovať o ústavných limitoch základných práv a slobôd s akcentom na trestné právo.

Následne 8. októbra otvorí ÚS svoje brány širokej verejnosti počas dňa otvorených dverí. Už teraz sa však môžu žiaci základných škôl a študenti stredných a vysokých škôl zapájať do súťaží organizovaných Kanceláriou ÚS SR. Žiaci základných škôl a študenti stredných škôl v nich hľadajú „Ideál spravodlivosti“ a predstavujú svoj „Obraz spravodlivej spoločnosti“. Úlohou vysokoškolákov je zamyslieť sa nad vzťahom procesu prijímania právnych noriem a rozhodnutí a ich obsahu, ako aj nad vplyvom procesu na legitimitu výsledku.

„Verím, že aj vďaka týmto aktivitám ústavný súd prispeje k úspešnému odovzdávaniu ústavných hodnôt nasledujúcim generáciám,“ uviedol Fiačan.

Blanár: Ústava SR je už 34 rokov základom slovenskej štátnosti a suverenity

Ústava SR je už 34 rokov základom štátnosti, suverenity a demokratického fungovania krajiny. Jej prijatie vytvorilo jeden z rozhodujúcich pilierov samostatnej Slovenskej republiky a dodnes predstavuje rámec pre ochranu práv a slobôd, fungovanie demokratických inštitúcií a postavenie štátu vo svete. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti Dňa Ústavy SR. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Prijatie Ústavy SR bolo jedným z kľúčových momentov našej modernej histórie. Slovensko si ňou vytvorilo pevný základ vlastnej štátnosti postavenej na zvrchovanosti, demokratických princípoch a rešpektovaní základných práv a slobôd. Sú to hodnoty, na ktorých stojí naša republika a z ktorých vychádzame aj pri presadzovaní slovenských záujmov,“ skonštatoval Blanár.

Pripomenul, že prijatie Ústavy SR 1. septembra 1992 nebolo samozrejmosťou. Slovensko sa v tom čase nachádzalo v období zásadných politických a spoločenských zmien, ktoré napokon viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.

Významným krokom na tejto ceste bolo podľa ministra prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, na ktoré následne nadviazalo schválenie Ústavy SR. Základný zákon štátu schválila Slovenská národná rada vo verejnom hlasovaní, keď zaň hlasovalo 114 zo 134 prítomných poslancov. Ústava nadobudla účinnosť 1. októbra 1992, pričom niektoré jej ustanovenia začali platiť so vznikom samostatnej Slovenskej republiky.

Podľa šéfa rezortu diplomacie je Slovensko suverénnym a rešpektovaným štátom, s pevným miestom v európskom aj širšom medzinárodnom spoločenstve. Ústavnosť, demokratické princípy a právny štát sú podľa neho základom, na ktorom stojí dôveryhodnosť SR. Tá sa podľa neho opiera aj o stabilitu demokratických inštitúcií a rešpektovanie pravidiel, na ktorých je štátnosť založená.

Deň Ústavy SR je podľa neho zároveň príležitosťou pripomenúť si nielen základný zákon republiky, ale tiež cestu, ktorú Slovensko za uplynulé desaťročia prešlo. „Buďme hrdí na svoju štátnosť, chráňme demokratické hodnoty, slobodu a spoločne pracujme na tom, aby bola Slovenská republika naďalej úspešným a rešpektovaným štátom,“ odkázal Blanár.

Božik: Ústava SR nie je iba súborom právnych ustanovení, je vyjadrením hodnôt

Ústava SR nie je iba súborom právnych ustanovení. Je vyjadrením hodnôt, na ktorých stojí naša spoločnosť, demokratický štát, sloboda, spravodlivosť, ochrana práv človeka, ale aj zodpovednosť každého z nás za spoločné dobro. Vyhlásil zo predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pri príležitosti utorňajšieho Dňa Ústavy SR.

„Rešpekt k Ústave SR znamená zároveň rešpekt k demokratickým pravidlám, slobode, právam občanov, ale aj k zodpovednosti voči budúcim generáciám,“ skonštatoval Božik.

Ústava podľa neho dáva spoločný rámec. To, akým krajinou Slovensko bude, vytvárajú každý deň všetci, teda štát, samosprávy, občianska spoločnosť a najmä občania. Spoločnou zodpovednosťou je podľa neho odovzdať budúcim generáciám demokratickú, slobodnú a dobre fungujúcu krajinu.

Podotkol tiež, že pre predstaviteľov miest a obcí má mimoriadny význam aj právo na územnú samosprávu. Práve v mestách a obciach sa totiž podľa neho demokracia uskutočňuje najbližšie k ľuďom. Každodenná práca samospráv je službou občanom, ich rodinám a komunitám. Slovensko tak netvoria iba ústredné štátne orgány a inštitúcie, ale aj 2749 obcí a 141 miest.