Dlhodobý stres môže ovplyvniť fungovanie mozgu, pamäť i psychiku detí

„Počas obdobia maturít a skúšok evidujeme u mladých pacientov častejšie bolesti hlavy, migrény, poruchy spánku, závraty či pocity na odpadnutie. Niektorí sa sťažujú aj na tras, búšenie srdca alebo problémy so sústredením. Mozog pod vplyvom dlhodobého stresu funguje inak a môže mať problém efektívne spracovávať informácie,“ vysvetlila Hmiráková.

Pri strese sa v tele zvyšuje hladina stresových hormónov, najmä kortizolu a adrenalínu. Krátkodobý stres môže človeka motivovať a zvýšiť jeho výkonnosť, no ak trvá príliš dlho, začne mať opačný efekt. Negatívne ovplyvňuje schopnosť učenia, pamäť a koncentráciu. Výskumy ukazujú, že dlhodobý stres môže zhoršovať pracovnú pamäť aj schopnosť vybaviť si už naučené informácie.

Mnohí študenti sa snažia zvládnuť tlak na výkon obmedzením spánku a dlhým nočným učením. To je však podľa lekárov chyba. „Spánok je pre mozog kľúčový. Práve počas neho dochádza k upevňovaniu informácií v pamäti. Ak študent spí len niekoľko hodín denne, môže mať problém nielen s učením, ale aj s emočnou stabilitou. Často potom vzniká začarovaný kruh – čím väčšia únava, tým väčší stres a tým horší výkon,“ upozornila neurologička.

Dôležitú úlohu v tomto období zohrávajú aj rodičia, ich tlak na výkon môže stres ešte zvyšovať, no správny prístup dokáže dieťa výrazne upokojiť. „Rodičia by mali byť oporou, nie ďalším zdrojom napätia. Pomáhať vytvoriť pokojné prostredie na učenie, rešpektovať potrebu oddychu a podporovať pravidelný režim. Dôležité je dieťa povzbudiť a pripomenúť mu, že jedna skúška nerozhoduje o celej budúcnosti,“ poradila lekárka.

Rodičia by mali podľa nej spozornieť, ak sa u dieťaťa objavia silné bolesti hlavy, opakované migrény, poruchy spánku, záchvaty paniky, výrazné výpadky pamäti alebo kolapsové stavy. V takom prípade je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pomôcť môže aj jednoduchá prevencia, za ktorú odborníci považujú pravidelný pitný režim, obmedzenie energetických nápojov a kofeínu, dostatok pohybu a krátke prestávky počas učenia.

„Mozog potrebuje kyslík, oddych aj pravidelnosť. Niekedy pomôže obyčajná prechádzka, krátke cvičenie alebo rozhovor s blízkym. Dôležité je nechať telo aj hlavu na chvíľu vypnúť,“ doplnila Hmiráková s tým, že hoci je stres pred skúškami prirodzený, ak prerastie do fyzických ťažkostí alebo dlhodobých problémov so spánkom, sústredením či psychikou, netreba ho podceňovať. Včasná pomoc totiž podľa nej môže zabrániť vážnejším zdravotným komplikáciám.