Devín. Prečo ten názov?

Devín = Deva v Rumunsku s mohutným, nedobytným hradom, Devín v Taliansku, ktorý sa dnes volá Duino. Slovo Duino v taliančine nemá význam, je to skomolenina pre nich nepreložiteľného slova. Toto mestečko leží na  severnom pobreží Adriatického mora na hraniciach so Slovinskom.  Devín je aj v bulharských Rodopách, asi 80 km severne od Filipi, kde vládol otec Alexandra Macedónskeho Filip II, teda v starom Macedónsku. Priateľ Henrich Sobotka našiel dokonca Devín na severe Nemecka, na polostrovčeku Devin (začiatok polostrova Rujana, len 90 km od slávneho prehistorického slovanského mesta Vineta. Najzápadnejšie doteraz mnou zistený Devín je na severe Španielska nad mestom Gijón. Je tam observatórium na kopci Monte Deva, pod ním je osada Olte Deva, teda Stará Deva. Neuveriteľné! Zatiaľ osem Devínov. Deviaty, najvýchodnejší je na rieke Kolyma v kraji Omsukčan. Tam je Debin. Nezaraďujem ho do počtu, ale ak si spomenieme na zámenu b – v v gréčtine… Náhoda? Myslíte? Aj tak, osem miest s rovnakým názvom, to už je pravidlo. Niečo ich spája. Viaceré z nich sú miesta, kde je hrad, ale nie je to pravidlom. To, samozrejme, neznamená, že niekedy tam hrady Devín neboli v minulosti. A to ešte si spomeňme na staroegypské mesto Téby. Alebo starogrécke Téby = Bojócia = Diospolis (Diovo mesto), porazené Alexandrom Veľkým! Neznie to nejako podobne? Gréci to čítajú ako Tévi…

Veľmi som sa snažil hľadať pôvod názvu Deva. Čítajúc dostupné špekulácie historikov a lingvistov som ostal len pri rovnakých špekuláciách, ako oni – Dievčí hrad. Dievča. Nezdalo sa mi to. No ak si zoberieme v rámci slovíčkarenia grécke „dievča, ktoré nám prekladač preloží aj ako krásna, potom nám príde na um Krásna hôrka. Hrad na krásnom kopci. Čistá fantázia, že? Romanticky si spájam, čo mi pasuje? Spojil mi to prekladač. Automat. Krásna = Deva. Prečo nie? Ako sa volalo slávne slovanské mesto pri Baltskom mori medzi Poľskom a Nemeckom? Vineta?  Po latinsky je to vinohrad. V latinčine „De vin – eta znamená „z vinohradu“. Stále slovná hračka? Iste!

Pozrime sa na to aj inak. Grécky zápis názvu Téb je Θῆβαι – Thébai. Všimnime si to „β“. Je to grécke „v“, ale my ho čítame ako „B“, lebo sa podobá na rímske „B“. Navyše Gréci nemali B, písali svoje „v“, ako „β“. My dnes vidíme B. Od toho je aj každý veľký hrad – Velehrad – Belehradom. Tak ho čítame my dnes presne z toho istého dôvodu. Belehradov je tiež v Európe množstvo. Ale vráťme sa k Tébam. Ak by sme vyslovili názov po grécky, počuli by sme – Tévi. Devín? Bol aj v starovekom Egypte, tiež v strede Grécka a dnes máme Devínov po Európe osem? Všimnime si ale jedno: Devíny sú tam, kde boli, alebo ešte aj dnes sú – Slovania. Vinidi, Vendi, Venéti, Enéti! Aj Venéciu (Benátky) založili Slovania. To je jasný fakt. Skopírovali názov Slovania od Grékov, aby si odlíšili nejaké sídlo?

Podľa wikipédie význam slova tévi bolo žezlo. Symbol moci. To by mohlo byť použiteľné aj na výklad významu všetkých Devínov. Nie som cveng – cveng! Indície musia mať silu, aby boli naozaj uveriteľné. Ale nemám na viac a k úplnému odhaleniu tohto tajomstva pozývam vedcov, dobrovoľných historikov, aj širokú verejnosť. Je to skomolenina Téb, žezla? Aj áno. Skôr, ako od slova dievča.