Môj profil 
Predplatné
Americkí astronómovia v januári oznámili, že zatiaľ nevedia, kde by to mohlo byť. No skupina francúzskych vedcov však aspoň máličko vie, po akej dráhe by sa pohybovala.
Deviata planéta by mohla existovať vo vzdialených kútoch našej Slnečnej sústavy, ako vravel pre AFP jeden z nich Jacques Laskar z parížskeho observatória. Neopisovala by však tvar kruhu, ale skôr veľmi pretiahnutý ovál slučky. Navyše nebude gravitačne pôsobiť na iné planéty, čo býva predpoklad pri identifikácii ako v prípade objavu Neptúna, ktorý gravitačne pôsobil na Urán.
V porovnaní s našou Zemou by mala 10-krát väčšiu hmotnosť a jej priemer by bol okolo 25 750 km. Okolo Slnka by obiehala v asi 20-krát väčšej vzdialenosti ako (zatiaľ posledný) Neptún a môže jej trvať až 10 000-20 000 rokov, kým vykoná jeden obeh.
Na pomoc si vzali matematické výpočty a počítačové simulácie, aby presne vysvetlili okrem iného aj podivné správanie zhlukovania skupiny trpasličích asteroidov v Kuiperovom páse ľadových predmetov a úlomkov za Neptúnom, čo je pravdepodobnosť 1:15 000, že zhlukovanie je náhodné. Na základe pozorovaní sondy Cassini obiehajúcej Saturn, kde sa nachádzajú podobné úlomky a predmety, francúzski vedci vylúčili dve zóny, kde by sa deviata planéta pohybovala.
Všetko sa ale deje na hypotetickej báze. Astronómovia vravia, že by bolo treba mať veľmi veľký ďalekohľad, aby bolo možné ju spozorovať.
