Podľa nich ide o netransparentný proces bez súťaže a bez odpovedí na kľúčové otázky, ktorý môže výrazne zaťažiť financie budúcich generácií.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď zdôraznil, že energetická bezpečnosť by mala spájať ľudí, no kroky premiéra Fica pôsobia opačne. Demokratov podľa neho znepokojuje absencia základnej energetickej stratégie štátu, vyraďovanie spoločnosti ČEZ z projektu bez vysvetlenia – hoci táto spoločnosť sa podieľala na vypracovaní povolovacích dokumentov a jej odchod môže Slovensko stáť desiatky miliónov eur.

Otázky vyvoláva aj plánovaný výkon nového reaktora 1 200 MW, keďže potreby Slovenska môžu byť vyššie, či náhly vstup americkej spoločnosti Westinghouse do projektu. Rovnako sú spochybňované odhady nákladov na výstavbu, kde premiér hovorí o sume 15 miliárd eur, ale reálne náklady po zohľadnení inflácie a úrokov môžu presiahnuť 40 miliárd eur.

Exminister hospodárstva Karel Hirman upozornil, že počas jeho pôsobenia boli pripravené všetky potrebné povoľovacie dokumenty, avšak dnes chýba základná analýza. Podľa neho má mediálny humbuk za cieľ zakryť skutočnosť, že Robert Fico by preferoval spoluprácu s Ruskom pri výstavbe elektrárne a že vláda mlčí o zvýšení podielu štátu v Slovenských elektrárňach, zatiaľ čo významným hráčom sa stáva skupina EPH spojená s Ficom.

Vláda pritom tvrdí, že elektráreň sa splatí predajom elektriny a sľubuje lacné energie, no Hirman varuje, že nízke ceny by paradoxne mohli predĺžiť splácanie projektu a tým ho zdražiť, pričom za následky budú ručiť všetci občania.

Karel Hirman ďalej pripomenul, že za vlád Roberta Fica v rokoch 2010 až 2020 patrila cena elektriny na Slovensku medzi tri najvyššie v Európskej únii, čo pripisuje rozhodnutiam povoliť masívnu výstavbu fotovoltaických elektrární a štátne dotácie na elektrinu z uhlia a fotovoltaiky. Ak bude príprava rozvoja jadrovej energetiky pokračovať súčasným spôsobom, hrozia krajine opätovne vysoké ceny elektriny.

Hirman dodal, že po dokončení Mochoviec 4 a očakávanom predĺžení životnosti existujúcich reaktorov, vrátane Jaslovských Bohuníc, Slovensko nie je pod tlakom, aby urýchlene riešilo novú výstavbu, na rozdiel od krajín ako Česko či Poľsko, ktoré plánujú uzatváranie veľkých uhoľných elektrární počas nasledujúcich desiatich rokov.