Danko: SNS podporuje referendum, partnerstvá homosexuálov smerujú k adopciám

Bratislava 2. januára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Za referendum sa vyslovilo viac ako 400.000 ľudí

Členovia Slovenskej národnej strany (SNS) pomáhali zbierať podpisy na februárové referendum a strana sa s ním plne stotožňuje. “Kto otvoril Pandorinu skrinku registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia v zákone v akejkoľvek podobe, musel sa začať vysporiadavať aj s otázkou, či môžu osoby rovnakého pohlavia vychovávať deti. Ja rešpektujem slobodu rozhodnutia každého človeka, ale nie to, aby osoby rovnakého pohlavia vychovávali deti,” vyhlásil v rozhovore pre TASR predseda SNS Andrej Danko.

“Niektoré krajiny Európskej únie sú pritom v tejto problematike na úplne iných postojoch. Slovensko je založené na určitých hodnotách a nemyslím si, že je čas tieto tradície narúšať. Je treba vyjadriť v zákonoch jednotný postoj tohto národa,” zdôraznil.

Danko nesúhlasí ani s argumentom, že peniaze určené na organizáciu referenda sú vynaložené neefektívne. “SNS pomáhala zbierať podpisy k tomuto referendu a komunikovala s jeho organizátormi. Dostávať otázku len o tom, či bude 6,8 milióna eur účelne, alebo neúčelne minutých, je demagogické a nešťastné,” vyhlásil. “Je to rovnaké, ako keď sa dnes diskutuje o tom, či sú potrebné politické strany. Ak by neboli, kto by sa uchádzal o moc v štáte? Viete si predstaviť v parlamente 150 matovičovcov?,” opýtal sa.

“Súčasťou parlamentnej demokracie sú aj politické strany. A keď raz je referendum nástrojom parlamentnej demokracie, nesmie byť nijako spochybňované. Občan má naň právo. Či už bude úspešné, alebo nie, je to niečo, čo občanovi prináleží,” vyhlásil predseda SNS.

Opačný názor vyjadril 30. decembra v diskusnej relácii TABLET.TV rektor Akadémie médií Eduard Chmelár.

„Prečo na Slovensku neuspeli referendá, ktoré by mali za cieľ odobrať nakradnutý majetok, zmeniť volebný systém, sfunkčniť niektoré iné otázky, na ktoré politici nemajú odvahu? Ako je možné, že v tejto atmosfére, keď sú ľudia už takí nahnevaní a frustrovaní z toho, čo sa tu deje, si po prvý raz vyberú za otázku s prepáčením takú hlúposť, ktorou chcú dva mesiace traumatizovať túto spoločnosť?“ opýtal sa Chmelár.

Otázky, ktoré referendum rieši, sú podľa Chmelára už vyriešené v ústave a zákone o rodine, referendum len útočí na konkrétnu skupinu slovenských občanov. „Považujem to za nehorázne a neúctivé k určitému typu osôb, ktoré nikomu nič nerobia. Nemusíte mať radi gejov, lesbičky, kohokoľvek, ale minimálne rešpektovať to, že na rozdiel od pedofilných kňazov toto nie sú ľudia, ktorí niekomu ubližujú,“ tvrdí Chmelár. Zdôraznil, že ak je referendum nástrelom na vznik novej politickej strany, ľudia by to mali čím skôr prehliadnuť.

Publicista Juraj Hrabko vtedy dodal, že ak v dôsledku referenda vznikne nová kresťanská politická strana, môže byť ohrozená parlamentná budúcnosť KDH. „Aj z môjho pohľadu zákon o rodine hovorí, čo je manželstvo, adopcie nie sú povolené, z troch otázok, čo referendum žiada, nemáme splnenú jednu a kvôli tomu usporiadať referendum sa mi zdá byť zbytočné. Na druhej strane, rešpektujem vôľu zhruba 400.000 ľudí, ktorí to podpísali. Splnili podmienky, ktoré garantuje ústava, a prezident ho vyhlásil. Treba to rešpektovať, aj keby za tým bola povedzme snaha založiť politickú stranu,“ povedal Hrabko.

Prezident SR Andrej Kiska vyhlásil referendum na 7. februára 2015. Vyjadrovať sa ľudia budú k otázkam – či súhlasia s tým, aby sa manželstvom mohol nazývať len zväzok jedného muža a jednej ženy; či súhlasia, aby si homosexuálne zväzky nemohli nárokovať adopcie detí a či súhlasia, aby rodičia mohli rozhodovať o spôsobe výchovy a vzdelávania svojich detí v školách pri citlivých kultúrno-etických veciach, ako sú sexuálne správanie alebo eutanázia.

Petíciu za vypísanie referenda pôvodne so štyrmi otázkami iniciovala Aliancia za rodinu, za referendum sa vyslovilo viac ako 400.000 ľudí. Otázkami sa zaoberal Ústavný súd SR, jednu z nich označil za protiústavnú, tá v referende odznieť nesmie.

Ide v poradí o ôsme všeľudové hlasovanie v ére samostatného Slovenska. Z doterajších siedmich bolo platné iba jediné, a to v roku 2003, keď sa občania vyjadrovali k vstupu SR do Európskej únie. Na to, aby bolo referendum platné, je potrebná účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov.

ml