Ďalšia volebná katastrofa, ktorej sa obáva mainstream

Bratislava 17. apríla 2023 (HSP/Foto:Facebook)

V médiách čoraz častejšie počúvame nabádanie lídrov menších pravicových strán, aby už konečne pristúpili ku spájaniu alebo aspoň užšej spolupráci ako SNS. Novinári a politológovia totiž upozorňujú na scenár, pri ktorom by sa do Národnej rady nemuselo dostať trebárs aj päť stredovo-pravicových, liberálne a prozápadne orientovaných subjektov, čo by zahralo do kariet stranám ako Smer-SD alebo Republika.

Súčasnú situáciu na pravicovom spektre naozaj charakterizuje nesmierna rozštiepenosť a existencia veľkého počtu nových subjektov, o ktorých možno niektorí Slováci ešte ani poriadne nevedia.

Len nedávno vznikli strany ako Demokrati, Modrí či Jablko. Na scéne máme stále pozostatky vládnej strany Za ľudí a aspoň trochu sa nedávnym oznámením spolupráce snažia zviditeľniť ODS generála Macka a Maďarské fórum Zsolta Simona či Demokratická strana bývalého poslanca Rajtára.

Preferencie v prieskumoch začínajú klesať nebezpečne blízko ku hranici 5 % liberálom zo SaS a na hrane zvoliteľnosti sa dlhé miesiace pravidelne pohybuje KDH a maďarská Aliancia.

Všetky spomínané strany v podstate súperia o rovnakú skupinu voličov a čím viac sa ich zúčastňuje súboja, tým vyššia je pravdepodobnosť, že po voľbách prepadne aj viac ako 10 % pravicových hlasov.

Upozornila na to vo svojej reportáži s názvom “V demokratickom spektre sa začínajú obávať rekordného prepadu“ televízia Markíza, podľa ktorej je pravdepodobné, že pred bránami parlamentu zostanú aj niektoré známe mená ako súčasná vicepremiérka Veronika Remišová či europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka ide naozaj o dosť zásadný problém: “Je to celé zvláštne, to ani nie sú politické strany, to majú len slúžiť jednotlivcom, aby mali lepšiu východiskovú situáciu pri rokovaní o predvolebných koalíciách. Je to len výťah do verejných funkcií,“ kritizoval pravicových politikov Štefančík.

TV Markíza pripomenula vyhlásenie premiéra Eduarda Hegera po tom, čo Andrej Danko zo SNS a Tomáš Taraba zo strany Život-NS oznámili spoločnú kandidátku, že rovnako by sa mali správať aj pravicoví politici, aby zabránili triešteniu. Na možný prepad hlasov už zareagovala líderka strany Jablko Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá je v prípade, že bude hroziť jej neúspech, pripravená spájať sa s inými stranami alebo odstúpiť z kampane.

Na druhej strane, Progresívne Slovensko, SaS, KDH či Aliancia už oznámili, že do volieb pôjdu s najväčšou pravdepodobnosťou samostatne.

Nevyjadrili sa zatiaľ OĽaNO a Za ľudí. A práve tieto dve subjekty by sa teoreticky mohli spojiť alebo vytvoriť spoločnú kandidátku. Dočkáme sa obnovenia spolupráce Igora Matoviča a Veroniky Remišovej, ktorá mu pred tromi rokmi preskočila do začíínajúceho subjektu Za ľudí exprezidenta Kisku? Podľa nedávnych poznámok Matoviča je pre jeho hnutie prípadné spájanie „aktuálna téma“, no zatiaľ nechce zverejniť podrobnosti. Na druhej strane o Remišovú je údajne záujem aj u Demokratov.

Z vyjadrení Matoviča sa dá vyčítať, že pripravuje ďalšiu širokú kandidátku, na ktorej by sa mohli objaviť subjekty ako NOVA, Kresťanská únia či niektorí politici zo Za ľudí.

Tak či onak, v takzvanom “demokratickom” politickom spektre sa zatiaľ žiadne masívne predvolebné spájanie nekoná a stále trvá vysoké ohrozenie pre viacero strán a straničiek. Účasť v Národnej rade na konci tohto roka má podľa súčasných prieskumu istú zrejme iba liberálne PS. Očakáva sa však mohutný finiš kampane zo strany OĽaNO, zaháľať nebude ani Sme rodina okolo Borisa Kollára a príslovie do tretice všetko dobré by tento rok mohlo platiť pre KDH.

Ak by sa do parlamentu dostali vyššie uvedené zoskupenia, pravdepodobne by už neostal priestor pre strany ako Aliancia, Demokrati, Jablko, Modrí, ODS či Za ľudí. Podľa súčasných prieskumov by tak mohlo ísť o prepad zhruba 10 až 14 % hlasov, čo by mohlo znamenať kľúčový rozdiel v tom, ktorý pól spektra bude zostavovať novú vládu.