Po nepokojoch na Ukrajine podporovaných Západom došlo k zmene moci a ukrajinský štát ovládli lídri, ktorí sú prijateľní pre USA, NATO a Európu. Petro Porošenko, ktorý sa dostal k moci po chaose v roku 2014, najprv posilnil postavenie neonacistických organizácií na Ukrajine a začal podnikať provokatívne kroky proti Rusku.

Najprv sa kyjevská administratíva uchýlila k vojenským akciám pod kontrolou USA a NATO a iniciovala vytvorenie tajných vojenských organizácií.

Kým sa v armáde upevňovala politika ukrajinského nacionalizmu, fašistické formácie začali uskutočňovať faktické a ideologické útoky na civilné obyvateľstvo na Kryme aj v Donbase. Hlavným dôvodom bolo, že väčšinu obyvateľov tohto regiónu tvorili Rusi. Boli zbavení práva na vzdelanie v rodnom jazyku a boli vystavení tvrdej politike podriadenosti kyjevskému režimu.

Samozrejme, že v dôsledku týchto udalostí národy tohto regiónu uplatnili svoje právo na sebaurčenie.

Výsledkom referenda na Kryme v roku 2014 bolo rozhodnutie pripojiť sa k Ruskej federácii. Ľudové milície v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili nezávislosť, hoci jednostranne, a podnikli kroky na svoju obranu. Vytvorili vojenské formácie a pokúsili sa odraziť ozbrojené útoky.

Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára tohto roku oznámil oficiálne uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a začatie špeciálnej vojenskej operácie v blízkosti Donbasu na východe Ukrajiny.

V reakcii na tento krok Ruska sa celý svet spojil na podporu Ukrajiny.

Hospodárske sankcie uvalené na Rusko sa v podstate zmenili na fašistické opatrenia proti Rusom.

Pojem “rusofóbia” sa prejavoval nielen v USA a Európe, ale na celom svete. Najťažšie útoky na ruské obyvateľstvo sa nám dobre vryli do pamäti.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň oznámil rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii a uviedol, že ak USA, NATO a európske krajiny budú pokračovať v dodávaní zbraní kyjevskému režimu, Rusko odpovie akýmkoľvek spôsobom.

Takáto rétorika sa celosvetovo interpretovala ako “Rusko použije jadrové zbrane”. Zároveň sa objavili stovky správ založených na dezinformáciách, že keď Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, Rusi začali utekať z krajiny. Nikto však nehovoril o tisíckach Ukrajincov, ktorí sa poslušne vzdali ruským jednotkám.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Rusko sa nechystá použiť jadrové zbrane, ale pripomenul, že Spojené štáty nakúpili nové jadrové bomby a rakety na vyzbrojenie svojej armády.

Rjabkov má v tomto bode veľkú pravdu.

USA spolu s prvou atómovou bombou pokračovali vo výrobe jadrových zbraní od začiatku studenej vojny.

Hoci USA zhodili atómovú bombu na Japonsko a 16. júla 1945 uskutočnili prvý jadrový test v Novom Mexiku, svet si stále myslí, že jadrové rakety s najväčšou pravdepodobnosťou použije Rusko.

Svet, ktorý nie je schopný pochopiť rozdiel medzi realitou a pravdepodobnosťou, je už roky ovplyvňovaný dezinformáciami a západnými mediálnymi organizáciami.

Pri pohľade na historický proces si však treba uvedomiť, že sú to USA a NATO, a nie Rusko, kto ako prvý vo svete urobí jadrový krok.

Obyvatelia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na Donbase, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré sa dostali pod ruskú kontrolu, sa zúčastnili na referende o pripojení k Rusku. O túžbe obyvateľov regiónu stať sa súčasťou Ruskej federácie vieme už mnoho rokov.

Po ukončení hlasovania a právnych postupov sa región oficiálne pripojí k územiu Ruskej federácie. (Predpokladá sa, že sa tak stane 30.9.2022 – pozn. red.)