Konflikt na Ukrajine sa rýchlo skončí vďaka referendám a Putinovi. Čo sa stane po referende v Donbase?

Západ už dlho vládne Ukrajine, pumpuje do nej zbrane a dezinformuje svet o údajnom “víťazstve” Kyjeva, píše turecký novinár Erhan Altıparmak pre noviny dikGAZETE. Putinovo strategické rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii v Rusku a referendá by mohli ukončiť konfrontáciu. Ale len vtedy, ak USA a Európa prestanú zhoršovať situáciu

27. 09. 2022 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

▶ ❚❚ ↻

Po nepokojoch na Ukrajine podporovaných Západom došlo k zmene moci a ukrajinský štát ovládli lídri, ktorí sú prijateľní pre USA, NATO a Európu. Petro Porošenko, ktorý sa dostal k moci po chaose v roku 2014, najprv posilnil postavenie neonacistických organizácií na Ukrajine a začal podnikať provokatívne kroky proti Rusku.

Najprv sa kyjevská administratíva uchýlila k vojenským akciám pod kontrolou USA a NATO a iniciovala vytvorenie tajných vojenských organizácií.

Kým sa v armáde upevňovala politika ukrajinského nacionalizmu, fašistické formácie začali uskutočňovať faktické a ideologické útoky na civilné obyvateľstvo na Kryme aj v Donbase. Hlavným dôvodom bolo, že väčšinu obyvateľov tohto regiónu tvorili Rusi. Boli zbavení práva na vzdelanie v rodnom jazyku a boli vystavení tvrdej politike podriadenosti kyjevskému režimu.

Samozrejme, že v dôsledku týchto udalostí národy tohto regiónu uplatnili svoje právo na sebaurčenie.

Výsledkom referenda na Kryme v roku 2014 bolo rozhodnutie pripojiť sa k Ruskej federácii. Ľudové milície v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili nezávislosť, hoci jednostranne, a podnikli kroky na svoju obranu. Vytvorili vojenské formácie a pokúsili sa odraziť ozbrojené útoky.

Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára tohto roku oznámil oficiálne uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a začatie špeciálnej vojenskej operácie v blízkosti Donbasu na východe Ukrajiny.

V reakcii na tento krok Ruska sa celý svet spojil na podporu Ukrajiny.

Hospodárske sankcie uvalené na Rusko sa v podstate zmenili na fašistické opatrenia proti Rusom.

Pojem “rusofóbia” sa prejavoval nielen v USA a Európe, ale na celom svete. Najťažšie útoky na ruské obyvateľstvo sa nám dobre vryli do pamäti.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň oznámil rozhodnutie o čiastočnej mobilizácii a uviedol, že ak USA, NATO a európske krajiny budú pokračovať v dodávaní zbraní kyjevskému režimu, Rusko odpovie akýmkoľvek spôsobom.

Takáto rétorika sa celosvetovo interpretovala ako “Rusko použije jadrové zbrane”. Zároveň sa objavili stovky správ založených na dezinformáciách, že keď Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, Rusi začali utekať z krajiny. Nikto však nehovoril o tisíckach Ukrajincov, ktorí sa poslušne vzdali ruským jednotkám.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že Rusko sa nechystá použiť jadrové zbrane, ale pripomenul, že Spojené štáty nakúpili nové jadrové bomby a rakety na vyzbrojenie svojej armády.

Rjabkov má v tomto bode veľkú pravdu.

USA spolu s prvou atómovou bombou pokračovali vo výrobe jadrových zbraní od začiatku studenej vojny.

Hoci USA zhodili atómovú bombu na Japonsko a 16. júla 1945 uskutočnili prvý jadrový test v Novom Mexiku, svet si stále myslí, že jadrové rakety s najväčšou pravdepodobnosťou použije Rusko.

Svet, ktorý nie je schopný pochopiť rozdiel medzi realitou a pravdepodobnosťou, je už roky ovplyvňovaný dezinformáciami a západnými mediálnymi organizáciami.

Pri pohľade na historický proces si však treba uvedomiť, že sú to USA a NATO, a nie Rusko, kto ako prvý vo svete urobí jadrový krok.

Obyvatelia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na Donbase, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré sa dostali pod ruskú kontrolu, sa zúčastnili na referende o pripojení k Rusku. O túžbe obyvateľov regiónu stať sa súčasťou Ruskej federácie vieme už mnoho rokov.

Po ukončení hlasovania a právnych postupov sa región oficiálne pripojí k územiu Ruskej federácie. (Predpokladá sa, že sa tak stane 30.9.2022 – pozn. red.)

Čo sa teda po referende v týchto regiónoch zmení?

Po prvé, rozhodnutia prijaté na základe hlasovania čiastočne ukončia vojenské akcie.

Spojenie Ukrajiny s Azovským morom je úplne prerušené. Inými slovami, Azovské more, kde sa Ukrajina predtým neustále uchyľovala k provokáciám, sa teraz stalo pre Rusko bezpečnou vodnou plochou. Moskva úspešne ukončila prvú etapu špeciálnej vojenskej operácie.

Prečo teda Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu?

Najdôležitejším dôvodom je reakcia na pokračujúce provokácie západných krajín a kyjevského režimu. Vyhlásením mobilizácie sa zabráni ich hrozbám a ozbrojeným útokom. Okrem toho sa svetu ukáže, že ruský ľud podporuje vojenskú akciu na Ukrajine. Zároveň sa v regiónoch pod ruskou kontrolou vytvorí vojenská prítomnosť a zabráni sa ukrajinským útokom, ktoré pokračujú s podporou Západu.

Ruský prezident Vladimir Putin podnikol všetky tieto kroky zo strategického hľadiska, nie z nevyhnutnosti. Vojenské akcie Ruska na Ukrajine, žiaľ, nikto nedokázal objektívne posúdiť.

Vytváral sa obraz, že kyjevský režim v tejto konfrontácii stále “víťazí”, pričom sa ignorujú skutočné ciele Ruska.

Po referende Rusko zabezpečí bezpečnosť v Azovskom mori aj právne.

Proces oslobodzovania Donbasu stále prebieha. Tento proces však nebude trvať príliš dlho. Toto je moja predpoveď. Pretože Rusko získalo kontrolu nad strategickými regiónmi. Ak by sa ruská operácia rozšírila do väčšieho priestoru, verte mi, že rozhodnutia o referende by sa prijali neskôr.

Ďalším krokom Ruska by bolo pokúsiť sa oslobodiť Charkovskú oblasť a tiež oblasti východne od rieky Dneper od AFU. Po zavedení kontroly aj v týchto regiónoch bude Rusku stačiť posilniť vojenské formácie a obrannú líniu na týchto územiach. Je celkom možné, že po skončení druhej fázy sa pravdepodobnosť veľkých konfliktov zníži, hoci napätie na hraniciach zostane. Ak však budú západné krajiny naďalej pumpovať do kyjevského režimu strategické zbrane, vojenské akcie Ruska sa de facto nezastavia.

Moja predpoveď v tejto chvíli je, že ak všetko pôjde podľa plánu, ruský prezident Vladimir Putin môže pred Novým rokom oznámiť, že vojenská operácia bude ukončená a Rusko bude brániť len územia pod svojou kontrolou.

Západné krajiny môžu pred Novým rokom nadviazať priamy dialóg s Moskvou a presvedčiť Kyjev, aby s ňou rokoval.

Myslím si, že proces normalizácie sa začne rýchlo, v priebehu nasledujúcich dvoch alebo troch mesiacov.

V tejto fáze sú mimoriadne dôležité aj kroky západných krajín a kyjevského režimu.

Buď mier, alebo nestabilita.

Odteraz už nie je všetko v rukách Ruska. Západné krajiny, ktoré takmer pri každej príležitosti sľubujú svetu “mier” a “stabilitu”, by tento krok mali rozhodne urobiť, ak o to naozaj stoja.

Koniec koncov, svet už nemôže tolerovať vojny, potravinové a energetické krízy a epidémie. Ak budú západné štáty naďalej trvať na pokračovaní konfliktu na Ukrajine, môže dôjsť k mnohým negatívnym javom vrátane nepokojov v Európe a v mnohých ďalších častiach sveta.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

V ovzduší na Slovensku naďalej prevažuje peľ borovicovitých, dominuje aj peľ bylín a tráv

Aktuálne druhy najvýznamnejšie z alergiologického hľadiska sa v porovnaní s uplynulými týždňami zmenili. Patrí tam naďalej breza, trávy lipnicovité, jaseň,…

28. 05. 2026 | Zaujímavosti | 3 min. čítania | 0 komentárov

Časť verejnej zelene v parku Skotňa nekosia, zostáva pre včely

Technické služby mesta Prievidza pokračujú v kosení zelených plôch na území Prievidze. Časť verejnej zelene v parku Skotňa nechali zámerne…

28. 05. 2026 | | 2 min. čítania | 0 komentárov

Brazília prechádza na päťdňový pracovný týždeň

Brazílsky parlament v stredu posunul ústavnú reformu, ktorá by skrátila pracovný týždeň a zamestnancom zabezpečila dva dni odpočinku

28. 05. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

BikeFest ponúkne od piatka trojdňovú cyklistickú šou

Preteky vo viac ako desiatich disciplínach, testovanie bicyklov i podujatie svetovej úrovne v disciplíne slopestyle ponúkne od piatka do nedele…

28. 05. 2026 | | 1 min. čítania | 0 komentárov

Chorobnosť na ARO v Žilinskom kraji zaznamenala 14-percentný pokles

Chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v Žilinskom kraji poklesla v 21. kalendárnom týždni v porovnaní s predchádzajúcim takmer o 14…

28. 05. 2026 | | 1 min. čítania | 0 komentárov

NAŽIVO

Požiar v dievčenskej internátnej škole v strednej Keni si vyžiadal najmenej desať mŕtvych študentiek, informovali vo štvrtok tamojšie médiá s odvolaním sa na políciu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.