Môj profil 
Predplatné
Prokuratúra si podľa Čižnárovej správy plnila vlani svoje zákonné úlohy, zlepšila sa rýchlosť trestného konania a podarilo sa ukončiť veľkú časť trestných vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako dva roky. Osobitná pozornosť sa venovala daňovým trestným činom, kde vzrástol objem zaistených finančných prostriedkov oproti roku 2015.
Generálny prokurátor Čižnár je však opätovne nespokojný s tým, ako sa vyšetruje domáce násilie. Podľa Čižnára sa tieto prípady zle dokumentujú a bagatelizujú sa tak, aby išlo o priestupky. On sám by bol spokojný, keby bola objasnená aspoň polovica týchto skutkov. Zároveň priznal, že aj v roku 2016 pokračovali problémy v disciplinárnych konaniach.
Správa od špeciálneho prokurátora, ktorá príde v stredu (21.6.) ráno, hovorí o stíhaní korupčníkov, spolupráci s políciou, terorizme na Slovensku. V dokumente špeciálny prokurátor Dušan Kováčik priznáva, že počet osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, ale aj počet obžalovaných a odsúdených, v posledných troch rokoch evidentne klesá.
K efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by podľa Kováčika prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). “Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť,” uvádza Kováčikov úrad.
Zo správy tiež vyplýva, že spolupráca Úradu špeciálnej prokuratúry so zložkami polície je korektná. Často však absentuje samostatnosť v postupe a rozhodovaní policajtov a prejavuje sa slabšia orientácia, pokiaľ ide o určenie ďalšieho postupu vyšetrovania a objasnenia skutkového stavu. V minulom roku prokurátor ÚŠP zaznamenal aj prvý prípad terorizmu na Slovensku.
Poslanci by mali diskutovať aj o uznesení NR SR na uvoľnenie dlhovej brzdy prostredníctvom novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. O potrebe uvoľnenia zákona o dlhovej brzde už dlhodobejšie hovoria viacerí predstavitelia vlády. Kabinet argumentuje tým, že ak sa zákon neuvoľní, štát nebude mať dostatok finančných prostriedkov na veľké infraštruktúrne projekty. Takýto krok však neschvaľuje časť opozície a ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Na schválenie ústavných zmien treba ústavnú väčšinu, koalícii teda pri uvoľňovaní dlhovej brzdy musí pomôcť opozícia.
