Zatiaľ čo rozsudok v politickom procese za „vlastizradu a sprisahanie“, na základe ktorého komunistické súdy poslali kardinála Trochtu do väzenia, bol zrušený v roku 1968, česká justícia sa doteraz nezaoberala predchádzajúcou nezákonnou internáciou bývalého litoměřického biskupa. Rozhodli sa to zmeniť Jan Kratochvil, riaditeľ Múzea českého a slovenského exilu a emigrácie 20. storočia, a advokát Lubomír Müller, ktorí s touto iniciatívou prišli.

„Štefan Trochta bol dlhoročným osobným priateľom našej rodiny. Môj otec bol náčelníkom Junáka a litoměřický biskup najvyšším duchovným poradcom tejto organizácie. Dedo s otcom tiež po dohode s Trochtom založili ‚katolícky Junák‘. Osobne som sa s pánom kardinálom stretol v období uvoľnenia pomerov, veľmi som si ho vážil a považujem za dôležité očistiť jeho meno aj týmto spôsobom,“ opisuje Jan Kratochvil.

Prokurátor JUDr. Jan Jakovec v reakcii na tento podnet požiadal Policajný zbor Českej republiky, Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu a Službu kriminálnej polície a vyšetrovania o vykonanie prešetrenia archívnych materiálov a na základe týchto údajov uznal podnet za opodstatnený. Už 30. júna podal návrh na súdnu rehabilitáciu Štefana Trochtu z dôvodu nezákonného pozbavenia osobnej slobody v období od júla 1950 do januára 1953.

Trochta v tom čase nebol trestne stíhaný, napriek tomu bol obmedzený na slobode a nútený zdržiavať sa v takzvanej internácii. Až neskôr bol formálne zatknutý a vo vykonštruovanom procese odsúdený na väzenie. Návrh prerokuje Okresný súd v Litoměřiciach. Termín pojednávania zatiaľ nebol stanovený.

„Janovi Kratochvilovi som vďačný za jeho iniciatívu a ďakujem mu. Pevne verím, že meno Štefana Trochtu, môjho predchodcu v Litoměřiciach, bude očistené súdnou cestou aj v prípade internácie,“ ocenil apoštolský administrátor litoměřickej diecézy arcibiskup Stanislav Přibyl.

Jan Kratochvil spolu s JUDr. Lubomírom Müllerom začali súdne rehabilitácie v prípade kňaza Josefa Toufara a ďalších ľudí z jeho okolia, ktorých postihla nespravodlivosť komunistického režimu. Podobne postupovali aj v prípade kardinála Josefa Berana či arcibiskupa Josefa Karla Matochy. Posledného menovaného rehabilitoval olomoucký okresný súd až začiatkom tohto júna. Bývalý pastier olomouckej arcidiecézy bol bez právneho základu väznený v rezidencii tamojšieho arcibiskupstva od Veľkej noci 1950 až do svojej smrti. Pod neustálym dohľadom Štátnej bezpečnosti tam strávil jedenásť rokov svojho života.

Štefan Trochta (1905 – 1974), salezián a od roku 1947 litoměřický biskup, bol jedným z prenasledovaných predstaviteľov českej Katolíckej cirkvi 20. storočia. Po vojne, počas ktorej prešiel nacistickými väznicami a koncentračnými tábormi, sa stal jednou z kľúčových osobností povojnovej obnovy Cirkvi. Komunistický režim ho však čoskoro zaradil medzi „nepriateľské osoby“. Od roku 1949 bol postupne izolovaný a internovaný vo svojej biskupskej rezidencii a nesmel vykonávať svoj úrad. V roku 1953 bol zatknutý a po ročnej vyšetrovacej väzbe odsúdený v politickom procese za vlastizradu a sprisahanie na 25 rokov väzenia. Bol väznený v najtvrdších väzniciach komunistického Československa, kde pracoval v ťažkých podmienkach, čo sa podpísalo na jeho zdraví. Väznenie trvalo až do amnestie v roku 1960, po ktorej smel pracovať len ako robotník a zostal pod dohľadom ŠtB. Až v roku 1968 bol rehabilitovaný a mohol sa vrátiť do vedenia litoměřickej diecézy. Pápež Pavol VI. ho v roku 1969 menoval za kardinála, čo režim interpretoval ako nežiaduce posilnenie jeho autority. Trochta zomrel 6. apríla 1974 na mozgovú mŕtvicu po zdravotnom kolapse, ku ktorému došlo po návšteve opitého cirkevného tajomníka.

Zatiaľ čo rozsudok v politickom procese za „vlastizradu a sprisahanie“, na základe ktorého komunistické súdy poslali kardinála Trochtu do väzenia, bol zrušený v roku 1968, česká justícia sa doteraz nezaoberala predchádzajúcou nezákonnou internáciou bývalého litoměřického biskupa. Rozhodli sa to zmeniť Jan Kratochvil, riaditeľ Múzea českého a slovenského exilu a emigrácie 20. storočia, a advokát Lubomír Müller, ktorí s touto iniciatívou prišli.

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.