Podľa všetkého sa plánuje obnoviť výnimočný stav na Ukrajine dňa 1.8.2016. Podľa ukrajinských politikov sa inak nedá. Ľudia umierajú, majú množstvo povinností a žiadne práva. Ak to bude takto pokračovať, nebude sa dať vyhnúť novému Majdanu a vojenskému prevratu.

Podľa slov z okolia prezidenta Porošenka sa netreba obávať výnimočného stavu, s ním príde do krajiny poriadok. Dokonca sa objavili informácie, že kým vojaci umierajú chrániac Ukrajinu, v ukrajinských mestách sa civilisti prechádzajú a v noci sa mládež zabáva na diskotékach. To podľa ľudí z okolia prezidenta Porošenka nie je v poriadku a treba to zmeniť.

Dňa 19.7.2016 tlačová služba Výboru národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny informovala s odvolaním sa na Alexandra Turčinova (Krvavý pastor), že vláda je pripravená zaviesť výnimočný stav podľa toho, ako sa vyostrí situácia na Donbase. Podľa Turčinova má ukrajinská armáda vysoké straty a situácia sa každým dňom dramatizuje

Podľa Turčinova Kyjev cez diplomatické kanály informoval západných partnerov o faktoch porušovania minských dohôd. Ak tieto nebezpečné tendencie budú pokračovať, Ukrajina bude nútená prijať nevyhnutné kroky pre ochranu celistvosti krajiny a bezpečnosti občanov, s čím úzko súvisí aj zavedenie výnimočného stavu na hraniciach Ukrajiny.

Výnimočný stav je osobitý režim, pri ktorom sa pre práceschopných občanov zavedie pracovná povinnosť a normované zabezpečenie tovarom a liekmi. Armáda môže od civilného obyvateľstva požadovať ľubovoľný majetok, najmä automobily, počítače, odevy a motocykle. V čase výnimočného stavu sa zakazuje meniť ústavu, prevádzať mítingy a demonštrácie. Výnimočný stav všeobecne podpisuje hlava štátu a potvrdzuje ho parlament.

Ruský server pripomína, že 15.7.2016 sa predstavitelia Žitomira obrátili na ukrajinskú Hlavnú radu a prezidenta s prosbou, aby zmenil na Donbase pojem „antiteroristická operácia“ na „vojna“. Vďaka tomu sa bude môcť prijať zákon o výnimočnom stave, zakážu sa voľby na okupovaných územiach Donecka a Luhanska, v ktorých by Kyjev evidentne prehral. V Žitomire hlasovalo za tento návrh 22 zo 42 deputátov mestskej rady. Podľa deputáta ukrajinskej Hlavnej rady (parlament) Alexandra Rybaka je nutné výnimočný stav zaviesť čo najskôr. „Pozrite sa, „200“ až „300“ chodí z východu Ukrajiny každý deň, je to neúnosné Musíme Doneck a Luhansk označiť za územia okupované Ruskom a prijať špecifické riešenia“.

Dôvod tejto akcie je zrejmý. Kyjev nechce plniť Minské dohody a obáva sa volieb na Ukrajine. Podľa Dmitrija Galkina, ruského politického odborníka, ktorý publikuje svoje články v odbornom časopise „2000“, sa plnenie Minských dohôd negatívne prejaví na politickej pozícii Turčinova, ktorému hrozí odchod z vrcholných politických pozícií. Podľa Galkina Turčinov vyvíja nátlak na Porošenka, aby pre seba vybavil nejaké politické garancie. Porošenko mu pravdepodobne vyjde v ústrety, pretože tiež chápe že vyplnenie Minských dohôd oslabí aj jeho pozície“.

Podľa Galkina Ukrajina nie je schopná viesť plnohodnotné masové bojové operácie a ani ich nechce viesť. Okrem toho časť ukrajinských politikov chápe, že obnovenie bojových operácií momentálne nevyhovuje USA (je krátko pred voľbami) a Nemecku (Merkelová servilne poslúcha USA). No vyvolávanie napätia a prijatie výnimočného stavu môže oddialiť realizáciu Minských dohovorov. Ak sa obnovia bojové operácie, nemôže byť ani reči o voľbách a nemôže byť prijatý zákon o amnestii.

Od roku 2014 sa Ukrajina neustále označuje Rusko za agresora. Vojna s Ruskom ale oficiálne neexistuje. Ľavicové strany na Ukrajine momentálne lavírujú medzi dvoma nebezpečenstvami -chápu, že ak označia Rusko za agresora, stratia množstvo svojich voličov a takisto chápu že ak tak neurobia, môžu ich označiť za zradcov, pričom im hrozí aj množstvo iných nebezpečenstiev. Na Ukrajine sa dnes nepohodlní ľudia likvidujú ako na bežiacom páse (novinári, politici, živnostníci, stačí ich obviniť z rusofilstva….)

Ak sa zavedie na Ukrajine výnimočný stav, ovplyvní to spoločenský, ekonomický a politický život. Ukrajinská vláda chápe takisto svoje zlé postavenie a chce zakázať masové protestné akcie, pričom nemôže byť reč o parlamentnkých a prezidentských voľbách. Oligarchovia by boli nútení sa dohodnúť s ukrajinskou vládou. Dnes viacerí oligarchovia totiž tlačia na vládu a vyhrážajú sa jej práve voľbami. Takisto by sa zabránilo „doneckému klanu“, spojenému s Janukovyčom postupne, krok po kroku sa vracať do politiky, čo sa už momentálne na Ukrajine deje.

Masové represie voči obyvateľstvu momentálne vládu v Kyjeve nezaujímajú, rovnako ako ich nezaujímajú požiadavky nacionalistov. Tí sa dostávajú do čoraz väčších rozporov s ukrajinskou vládou a de facto sa podľa Galkina ocitli už v opozícii. Vláda sa však obáva mocenského potenciálu nacionalistov, ktorí sa zúčastňujú bojov proti LNR a DNR, pričom sa ukrajinská politická elita začína čoraz viac spoliehať na armádu a políciu. Výnimočný stav by polícii a armáde uvoľnil ruky, umožnil by Kyjevu kontrolovať ekonomické dianie v krajine a posilnil by Porošenkove pozície.

Podľa ďalšieho ruského politológa Viktora Šapinova ide v prípade prijatia výnimočného stavu len o sondu ukrajinských politických kruhov, ako by sa k danej téme postavili bežní Ukrajinci. Porošenko a spol. vysielajú aj signál svojim súperom, že sú ochotní udržať sa pri vláde všetkými prostriedkami.

Viktor Šapinov si nemyslí, že výnimočný stav by mal nejaký význam pre vyplňovanie Minských dohôd, alebo že by znamenal príkaz k obnoveniu bojov. Boje môže ukrajinská vláda obnovovať kedy sa jej zachce, navyše výnimočný stav by sa viac prejavil v tyle, ako na frontovej línii.

Podľa Šapinova ide pri hraní s „kartou výnimočného stavu“ najmä o snahy momentálnej kyjevskej vlády zakonzervovať svoje politické postavenie. Šapinov však naznačil, že výnimočný stav môže znamenať pre Porošenka a kyjevskú vládu aj problém, pretože sa posilnia pozície armády a tá sa môže pokúsiť o vojenský prevrat.

K otázke výnimočného stavu sa vyjadril aj politológ Alexander Dudčak. Výnimočný stav by znamenal skrotenie oligarchov, upevnil by pozície terajšej kyjevskej vlády. Porošenko dúfa, že podobne ako Erdogan by mohol vyčistiť politický priestor od nelojálnych síl, ktoré ho kritizujú. Výnimočný stav odsunie plnenie Minských dohovorov, ktoré by oslabili pozície momentálnej ukrajinskej vlády.

Podľa Dudčaka to, čo žiadali poslanci Žitomira, je iniciatíva menej významných ukrajinských politikov, ktorí sa chcú zapáčiť ukrajinskej vláde, prípadne celá akcia vznikla na podnet Porošenkovej kliky. Takýchto akcií bude podľa Dudčaka neustále pribúdať. Bežný Ukrajinec, ktorého zombifikuje a masíruje ukrajinská tlač, rozhlas a televízia možno nevidí nezrovnalosti, ale všade okolo neho sa hovorí o vojne, pritom sa paradoxne s Ruskom veselo obchoduje, Ukrajinci chodia na dovolenku na Krym, stretávajú sa predstavitelia politických kruhov, pracujú veľvyslanectvá a podobne.

Ak ukrajinská strana zavedie výnimočný stav, bude obyvateľstvo, ktorého sa to najviac dotkne, očakávať aj druhý krok voči Rusku – na útok proti Rusku však ukrajinská strana nemá dostatok prostriedkov a ani vojenských síl. Ako potom ukrajinskí politici budú odôvodňovať výnimočný stav, keď proti agresorovi sa nič neudeje a ľudia na Ukrajine budú kvôli zavedeniu výnimočného stavu strádať?

Dudčak znova podčiarkol fakt, že momentálna ukrajinská armáda nemá dostatok síl a ani prostriedkov na vedenie bojových operácií proti Rusku, navyše podľa Dudčaka až do doby, kým sa neobjaví nová americká administratíva, ktorú výrazne determinujú prezidentské voľby v USA, nechcú a nebudú USA aktívnejšie na Ukrajine vystupovať.

Dudčak sa venoval aj informáciám ukrajinského ministra obrana Jevgenija Marčuka, ktorý podobne ako Turčinov hysterizuje o ruskom útoku na Mariupol a o obrovskom množstve ruských vojsk sústredených na území LNR a DNR. Tieto informácie označil Dudčak za rovnaký nezmysel, ako svojho času vyhlásenia Jacenjuka, ktorý tvrdil, že na východe Ukrajiny bojujú Kantemirovská a Psovská divízia.

Na záver svojho vystúpenia si potom Dudčak všímal hystériu momentálnych ukrajinských politických elít ohľadne možných volieb, ktoré by priniesli ich koniec a strach s výbuchu nespokojnosti širokých más. Podľa jeho mienky si však ukrajinskí politici plne neuvedomujú, že výnimočný stav je dvojsečná zbraň, ktorá môže s vysokou pravdepodobnosťou zasiahnuť aj ich.

Branislav Krasnovský