Môj profil 
Predplatné
Eduard Chmelár vysvetlil, že diplomat Jozef Migaš sa stal terčom kritiky ministerstva zahraničných vecí po tom, čo sa zúčastnil na oslavách skončenia druhej svetovej vojny v Minsku.
“Minister Ivan Korčok to označil za „vyjadrenie politického postoja voči novej vláde SR“. Šialenejšie vyhlásenie som už dávno nevidel. Zvláštne, že Ivan Korčok neprotestoval proti tomu, keď americkým predstaviteľom zrazu prestalo prekážať, že Lukašenko je diktátor a chodili tam ako na klavír (naposledy Mike Pompeo), lebo bieloruský vodca sa pragmaticky obrátil proti Moskve.”
Chmelár vo svojom komentári uviedol, že v prvom rade si myslí, že úlohou veľvyslanca je udržiavať čo najlepšie vzťahy so štátom, v ktorom pôsobí. “Tým skôr, ak ide o krajinu, v ktorej zahynulo počas druhej svetovej vojny 2,3 milióna ľudí, najvyšší percentuálny podiel spomedzi všetkých krajín, až 25,3 %. Tisíce z nich padli za našu slobodu a sú pochovaní v našej slovenskej zemi.”
“Veľvyslanca nahnevalo, ako vôbec môže jemu ako synovi partizána klásť ministerstvo otázky, prečo sa zúčastnil na oslavách najväčšieho bieloruského sviatku. To predsa nebolo o Lukašenkovi, ale o tých ľuďoch, pre ktorých víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne stále veľa znamená. Jozef, poznám ťa takmer štvrťstoročie ako principiálneho antifašistu a sklamal by si ma, keby si sa zachoval inak.”
Chmelár pokračuje v tvrdej kritike MZV a uvádza: “Človek by si mohol myslieť, že sa Ivan Korčok opojený mocou zbláznil. Mňa však táto premena profesionálneho diplomata na arogantného politika vôbec neprekvapuje. Sledoval som jeho dráhu od začiatku a na lepšie pochopenie toho, kto je tento človek, odporúčam životopisný román Stefana Zweiga Joseph Fouché – portrét bezcharakterného cieľavedomého politika, zradcu zradcov, chameleóna a prebehlíka, ktorý v rôznych funkciách slúžil Robespierrovi i Napoleonovi a oboch prežil, prežil pád girondistov, jakobínov, direktória, konzulátu, cisárstva, kráľovstva a opäť cisárstva, portrét muža bez škrupulí a bez zásad slúžiaceho každej moci a predovšetkým sebe samému.”
“Preto Ivanovi Korčokovi nerobí problém oceniť iniciatívu generálneho tajomníka OSN, ktorý vyzval na odzbrojenie a zároveň skoncipovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov požadujúcu zvýšenie zbrojenia na 2 percentá HDP. Preto mu nerobí problém jeden deň navštíviť pamätník osloboditeľom a druhý deň podpísať vyhlásenie, ktoré ponúklo USA deviatim krajinám strednej a východnej Európy, že máj 1945 nám nepriniesol slobodu. A samozrejme, toto protiruské vyhlásenie (ktoré Ivan Korčok podpísal spolu s lotyšským šéfom diplomacie E. Rinkievičsom presláveným tým, že Deň víťazstva nad fašizmom prirovnal k nacistickým sviatkom a vyzval, aby sa neoslavoval) vydali iba v angličtine, aby príliš nepobúrilo domáci ľud.”
“Nechajme teraz bokom otázku, že Ivan Korčok robí systematickú proamerickú politiku, ktorá rozbíja Európu na „starú“ a „novú“ presne ako za čias Georga Busha a jeho vojny v Iraku, lebo Francúzi a Nemci by toto svinstvo nikdy nepodpísali. Napokon, Ivan Korčok bol vtedy štátnym tajomníkom rezortu diplomacie v Dzurindovej vláde a inváziu do Iraku vášnivo podporoval, takže starého psa novým kúskom nenaučíš.”
Dnes je však podľa slov Chmelára oveľa závažnejšie, že sme svedkami nebezpečného prepisovania dejín, ktoré môže úplne zmeniť nielen povojnové usporiadanie, ale predovšetkým jeho logiku a filozofiu. “A myslím, že sú spôsoby, ako sa tomu brániť. Antifašistická časť parlamentnej opozície by v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov mala navrhnúť novelu zákona o protifašistickom odboji, do ktorej by mali byť zahrnutí aj tí, ktorí na našom území bojovali na konci vojny a krátko po nej proti vyčínajúcim vlasovcom a banderovcom. Nečakajme, kým takíto bezcharakterní prisluhovači moci zničia našu historickú pamäť.”
Belousovová: To nebola osobná oslava Lukašenka
“Vraj veľvyslanec Jozef Migaš porušil základné princípy komunikácie s ústredím, keď nekonzultoval svoju účasť na oslavách výročia skončenia 2. svetovej vojny v Minsku. Rada by som sa ministerstva zahraničia opýtala, na koho strane bolo na konci druhej svetovej vojny Slovensko, keď účasť na vojenskej prehliadke na počesť oslavy konca druhej svetovej vojny, je dôvodom na šikanovanie veľvyslanca?” Komentuje vzniknutú situáciu exposlankyňa NR SR Anna Belousovová.
Podotýka, že podľa nej boli Slováci na konci vojny na strane víťazov. “Preto mi príde veľmi divné tvrdenie MZV SR, že veľvyslanec mal svoju účasť konzultovať s ministerstvom. Čo mal konzultovať?! Či pozvanie na vojenskú prehliadku príjme, alebo nie?”
“To nie je predsa nejaká osobná oslava Lukašenka. Je to oslava víťazstva nad fašizmom a preto tí, ktorí tieto oslavy a postoj k nim spájajú s konkrétnymi predstaviteľmi toho ktorého štátu vlastne spochybňujú obete druhej svetovej vojny,” myslí si Belousovová.
Uviedla, že pomýlené hodnoty má podľa nej skôr EÚ, ak využíva aj tieto oslavy ako príležitosť na zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu.
Jaroslav Zajac
.JPG)
.jpg)
