Chmelár upozorňuje: Informácie o Ukrajine dodáva svetovým médiám think-tank financovaný zbrojárskymi spoločnosťami

Od čias, kedy sa v našom mediálnom priestore objavil termín „informačná vojna“, ho politici interpretujú absolútne skreslene. Či už z neznalosti alebo zámerne ho vysvetľujú tak, že Rusko dezinformuje a my sa musíme brániť, upozorňuje vo svojom statuse na sociálnej sieti Eduard Chmelár. Obsah jeho zaujímavého príspevku si dovoľujeme zverejniť v plnom znení, bez úprav

08. 12. 2022 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 8. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-LIBKOS)

▶ ❚❚ ↻

“V skutočnosti klamú obe strany – čiastočne zo strategických a čiastočne z propagandistických dôvodov. Bežní občania u nás nemajú šancu zistiť, aký je skutočný stav na fronte, lebo správy sú jednostranné, neoverované a plné dezinformácií. O hoaxoch, ktoré vypúšťajú ruské zdroje, vieme toho pomerne veľa, ale ukrajinská strana taktiež šíri toľko klamstiev, až je to detinské – len s tým rozdielom, že my jej to všetko zožerieme aj s chlpmi. Kým ruské útoky na civilné ciele sa pravidelne zveličujú a aj chyby alebo vedľajšie účinky sa označujú ako zámer, civilné obete ukrajinských útokov sa zámerne zamlčiavajú. Ako inak si vysvetliť, že Ukrajina dva dni masívne bombardovala civilné ciele v Donecku, ktoré si vyžiadali množstvo mŕtvych a zranených, no naše médiá bedákajúce nad každou obeťou ruskej armády si tie hromady tiel na uliciach ani len nevšimli?

Je príznačné, že takmer všetky informácie, ktoré preberajú západné médiá, pochádzajú z amerického think-tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW, u nás nesprávne prekladaný ako Americký inštitút pre štúdium vojny). Založila ho vplyvná vojenská expertka Kimberly Kaganová, ktorá vášnivo podporovala všetky útočné invázie Spojených štátov, ako aj nárast počtu amerických vojakov v Iraku a rozšírenie vojenských operácií v Afganistane. Kritizovala aj podľa nej „príliš umiernený“ prístup Obamovej a Trumpovej administratívy, voči konfliktu v Sýrii, vyzývala na dodávky zbraní pre sýrskych rebelov a zasadzovala sa za prevrat, ktorý by vytvoril „štát priateľský k USA“. Patrí medzi najtvrdších jastrabov v Spojených štátoch. Keď 7. apríla 2017 Spojené štáty v rozpore s medzinárodným právom odpálili 59 riadených striel Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Shayrat, Kaganová za to pochválila Donalda Trumpa, ale namietala, že údery by mali byť trvalým stavom, nie „jednohodinovým balíčkom“. Zároveň vyzvala na použitie „útočnej vojenskej sily“ proti sýrskej vláde.

ISW založila práve preto, že ju znervózňovala „stagnácia vojen v Iraku a Afganistane“. Nie je preto bez zaujímavosti, že ISW financujú zbrojárske koncerny. Korporátni sponzori Inštitútu pre štúdium vojny zahŕňajú Raytheon, SAIC, Palantir, General Dynamics, CACI, Northrop Grumman, DynCorp a L-3 Communication. Ako uviedla televízna stanica CNBC, zvlášť Raytheon mal z eskalácie konfliktu v Iraku veľa čo získať, lebo táto spoločnosť vyrába veľa rakiet a radarových zariadení používaných pri náletoch. Prestížny časopis Foreign Policy označil ISW za neokonzervatívnu organizáciu, pričom sarkasticky poznamenal, že byť neokonzervatívcom znamená, že nikdy nemusíš povedať, že ťa to mrzí. Narážal tým na fakt, že ISW bola jedným z propagandistických think-tankov, ktoré v roku 2003 „hnali Ameriku cez okraj až k nezákonnej invázii do Iraku“. A bola to práve ISW, ktorá dezinformovala svetovú verejnosť, keď útoky islamistov v líbyjskom meste Benghází roku 2011 označila za ľudové povstanie, čo viedlo až k zásahu medzinárodného spoločenstva, rozbitiu Líbye a následnej utečeneckej kríze. Napriek tomu, že ISW opakovane poskytoval administratíve Spojených štátov veľmi zlé rady, vďaka svojim štedrým sponzorom naďalej zaujíma popredné miesto v americkom politickom diskurze.

Preto by sme sa mali mať na pozore, keď práve táto organizácia poskytuje takmer monopolné každodenné informácie v západných médiách o konflikte na Ukrajine. Rovnako by sme sa mali pozerať kriticky na každé jej „odporúčanie“, ako bolo naposledy rozšírené odmietnutie Macronovej výzvy na poskytnutie bezpečnostných záruk Moskve ako súčasti budúceho mierového usporiadania na Ukrajine. Chcem všetkým týmto propagandistickým hlasom pripomenúť, že porušujú princípy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, konkrétne Charty bezpečnej Európy prijatej bezprostredne po bombardovaní Juhoslávie na summite OBSE v roku 1999, ktorá hovorí, že „každý zúčastnený štát má rovnaké právo na bezpečnosť“ a že „nikto nebude upevňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“. Pretože bezpečnosť je buď spoločná alebo žiadna. A s touto filozofiou súhlasili a tento dokument podpísali tak Spojené štáty, ako aj Ruská federácia. Ale to tak dopadne, keď nečítate diplomatické texty a namiesto toho uprednostňujete vyhlásenia militantného think-tanku financovaného zbrojárskymi spoločnosťami.”

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyjadril podporu novému stretnutiu s európskymi spojencami po rokovaniach s americkou stranou v Miami tento víkend. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Existuje spoločný názor, že po úsilí nášho diplomatického tímu v Spojených štátoch by sme teraz mali uskutočniť konzultácie s európskymi partnermi v širšom kruhu,“ napísal Zelenskyj na platforme X po telefonickom rozhovore s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störeom.