Stanfordskí vedci totiž našli zaujímavé a presvedčivé dôkazy o tom, že ešte aj v súčasnosti mnohí Európania a Ázijčania vo svojom genóme obsahujú aj približne 2% neandertálskej DNA, ktoré navyše pomáhajú chrániť voči určitým chorobám.

Vedúci evolučný biológ na Stanfordskej škole humanitných vied Dmitri Petrov vraví: “Neandertálske gény nám pravdepodobne poskytli istú ochranu pred vírusmi, s ktorými sa naši predkovia stretli pri opustení Afriky.”

Pred prvým kontaktom s novým vývojovým druhom prichádzajúcim z Afriky žili neandertálci už stovky tisíc rokov v Európe a v Ázii, takže ich imunitný systém mal dostatok času na to, aby si vyvinul obranné prostriedky proti tunajším infekčným vírusom, čo pomohlo novému prichádzajúcemu druhu nadobudnúť vyššiu odolnosť.

“Pre moderných ľudí malo oveľa väčší zmysel prevziať už adaptovanú genetickú obranu od neandertálcov, než aby čakali na svoje vlastné adaptačné mutácie, čo by trvalo oveľa dlhší čas,” vysvetlil David Enard, bývalý kolega v Petrovovom výskumnom laboratóriu a teraz už asistent na Arizonskej univerzite.

Neandertálci teda odkázali novému ľudskému vývojovému druhu nielen infekčné vírusy, ale aj genetické obranné nástroje na boj proti nim. Konkrétne proti vírusom RNA, ktoré kódujú svoje gény s molekulou RNA, čo je ribonukleová kyselina chemicky podobná deoxyribonukleovej kyseline DNA, ako o tom píše štúdia zverejnená v časopise Cell.

Vedci dosiahli svoje závery po zostavení zoznamu viac ako 4500 génov súčasného vývojového ľudského druhu, o ktorých je známe, že niektorým spôsobom ovplyvňujú vírusy. Enard potom skontroloval svoj zoznam sekvenovanej neandertálskej DNA a identifikoval 152 rovnakých fragmentov týchto génov. Tieto gény zdedené od neandertálcov reagujú na súčasný vírus HIV, chrípky typu A a hepatitídy typu C, čo sú práve RNA vírusy.

Zaujímavé je, že neandertálske gény sú prítomné iba v súčasných Európanoch, čo naznačuje, že rôzne vírusy ovplyvnili genetickú výmenu medzi neandertálcami a starými predkami dnešných Ázijčanov.

Enard však v tom nachádza zmysel, pretože sa predpokladá, že kríženie medzi neandertálcami a súčasným typom človeka sa vyskytlo niekoľkokrát a vo viacerých lokalizáciách počas prehistórie a mohlo ísť o rôzne druhy vírusov.