Bratislava 29. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Prezidentka Zuzana Čaputová opäť kľučkuje na tenkom ľade a kvôli svojmu príklonu k liberálnej ideológii sa snaží za každú cenu vyhnúť odmietnutiu Istanbulského dohovoru. Tentokrát prefíkane vymyslela právnickú kľučku, prečo neodmietne istanbulský dohovor presadzujúci Gender ideológiu

Aj keď sama priznáva, že ho poslanci parlamentu už dvakrát odmietli, tvrdí, že postup mal byť iný a najprv to do parlamentu mala predložiť vláda, až potom sa mali k tomu vyjadriť poslanci svojím hlasovaním.

Aj keď Zuzana Čaputová v predvolebnej kampani sľúbila že bude prezidentkou všetkých občanov a bez kresťanov a konzervatívcov by nebola tam, kde dnes je, ukazuje sa presný opak.

Zároveň sa ukazuje naivita tejto časti voličského elektorátu, ktorá sa v každých voľbách nechá takto oklamať a uprednostní pred hodnotami iné dôvody. Pritom hodnotové otázky sú najdôležitejšie, lebo tie základným spôsobom menia spoločnosť a majú potenciál ju aj zlikvidovať. Ako napríklad aj gender ideológia, ak sa zavedie do praxe.

Čaputovej skutky jasne ukazujú, že presadzuje len liberálnu ideológiu. Aj keď treba uznať, že to robí prefíkane, rôznymi kľučkami a nie tak okato, aby každý hneď usúdil, že sklamala.

Ako príklad možno uviesť jej predvolebný sľub, že sa nezúčastní ani na pochode za život, ani na dúhovom pochode LGBTI. Prezidentka tento sľub sčasti splnila, no deň pred Gay pride-om navštívila v bratislavskej Novej Cvernovke predstavenie s názvom Príbeh geja, príbeh lesby. Predstavenie pritom bolo súčasťou sprievodného programu podujatia Dúhový Pride, čím dala jasne najavo, ktorú ideológiu presadzuje.

Ďalším sklamaním pre kresťanov a konzervatívcov, ktorí ju volili, je Čaputovej odmietavý postoj k rešpektovaniu parlamentnej väčšiny v súvislosti s Istanbulským dohovorom.

Poslanci parlamentu totiž drvivou väčšinou a dokonca dvakrát dohovor odmietli dohovor a vyzvali kompetentných, aby oznámili Rade Európy, že Slovensko sa nestane zmluvnou stranou tohto silne ideologického dohovoru. Rozhodnutie parlamentu rešpektovala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá požiadala prezidentku Čaputovú, aby konala v zmysle rozhodnutia parlamentu a vlády.

Tu však nastal problém. Liberálna prezidentka totiž odmieta rozhodnutie väčšiny a všemožnými spôsobmi sa snaží znemožniť odmietnutie istanbulského dohovoru.

Najprv sa vyhovárala, že nechce, aby sa to riešilo 2 mesiace pred voľbami, ale počká si na novú vládu:

“Ja si myslím, že táto téma by mala byť riešená naozaj s odstupom, vecne a s chladnou hlavou a možno nie 2 mesiace pred voľbami,” povedala Čaputová pre RTVS. Písali sme o tom tu.

Neskôr, zrejme aby upokojila ľudí a zakryla svoje ideologické konanie, povedala, že si dá urobiť právnu analýzu, ako sa má ďalej zachovať. No zdá sa, že táto analýza je úplne zbytočná.

Čaputová najnovšie vymyslela právnickú kľučku, prečo nemôže odmietnuť istanbulský dohovor. V relácii Na Telo na TV Markíza povedala, že pri odmietnutí Istanbulského dohovoru v parlamente nebol dodržaný správny postup:

“Som viazaná Ústavou. Parlament prijal dve politické stanoviská. To, čo ale nebolo prijaté,  je to, čo Ústava predpokladá a to je vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s ratifikáciou a to je to, čo ja následne potom podľa toho postupujem.

Čiže keď Vláda predloží NRSR a prebehne Ústavou predpokladaný proces, to je to, čo sa očakáva, čo znamená prejednanie vo výboroch napríklad, tak tu bude rozhodnutie parlamentu, nie teda politické stanoviská, o tom, či ten dohovor bude alebo nebude ratifikovaný. Následne na to je možné urobiť krok, o ktorý som žiadaná, nie som ale samozrejme viazaná požiadavkami Vlády alebo parlamentu v tomto smere urobiť krok, ktorý je gestom smerom k zahraničiu o tom, že sa necítime viazaní týmto dohovorom,” povedala Čaputová.

Laicky povedané, Čaputová tvrdí, že najprv mala odmietnutie Istanbulského dohovoru do parlamentu predložiť vláda, až potom mal hlasovať parlament. A keďže sa to odohralo opačne, teda poslanci parlamentu svojím hlasovaním vyzvali vládu na odmietnutie Istanbulského dohovoru, podľa právneho názoru prezidentky to nebolo “košér” a teda preto nemôže odmietnuť Istanbulský dohovor.

Samozrejme na tieto právnické otázky o tom, kto má aké kompetencie a ako má správne fungovať parlamentná demokracia sú rôzne právnické názory, no je nesporným faktom, že rovnako ako vláda, tak aj poslanci parlamentu majú rovnaké právo predkladať zákony, deklarácie, či vyhlásenia a teda ich relevancia je podľa všetkého rovnaká.

Čaputovej počínanie veľmi trefne vystihol Erik Zbiňovský, ktorý zastupuje Slovenský dohovor za rodinu:

“Pani prezidentka deklarovala, že je prezidentkou všetkých ľudí. Žiaľ, tak to nie je. Vo chvíli, keď jej ústava ukladá povinnosť v rozpore s jej liberálnym zmýšľaním, vtedy začína špekulovať a kľučkovať.”

Samuel Gdovin