Môj profil 
Predplatné
USA 7. mája 2015 (HSP/Foto:CNA)
KGB a Teológia oslobodenia
Dômyselná špionáž v srdci Európy. Tajomstvá v KGB. Ion Mihai Pacepa sa podelil o svoje skúsenosti zo služby v Komunistickej rumunskej tajnej polícii pred tým, ako v sedemdesiatych rokovch 20. storočia odišiel do Spojených štátov.
Odpadlík od komunistického režimu, ktorý niesol najvyššiu hodnosť v sedemdesiatych rokoch nedávno v Latinskej Amerike vysvetlil prepojenie medzi Sovietskym zväzom a Teológiou oslobodenia.
Teologia oslobodenia je politické hnutie v rámci katolíckej teológie, ktoré sa vyvinulo v 70. a 80. rokoch 20. storočia v špecifických spoločensko-kultúrnych a ekonomicko-politických podmienkach Latinskej Ameriky. Samotný termín začal presadzovať peruánsky katolícky teológ Gustavo Guttiérrez vo svojej knihe Teologia oslobodenia (La teología de la liberación) z roku 1971. Toto hnutie sa stalo reakciou na neprijateľné sociálne postavenie latinskoamerického obyvateľstva, pričom sa usilovalo prepojiť filozofický marxistický koncept triedneho boja a rovnosti s odkazom Ježiša Krista a konštituovať tak “ľudovú cirkev” či “cirkev chudobných”, považujúc práve ľud za nositeľa sociálnej revolúcie, uvádza slovník náboženskej terminológie.
Podľa Pacepa bola KGB prepojená s Teológiou oslobodenia cez sovietskeho generála Alexandra Sacharovského, poradcu komunistického šéfa rumunskej rozviedky a de facto do roku 1956 aj šéfa Pacepa. Keď sa Sacharovský stal šéfom Sovietskej špionážnej služby PGI 1, na svojej pozícii zotrval rekordných 15 rokov.
Dňa 26.októbra 1959 Sacharovský a jeho nový šéf Nikita Chruščov, prišli do Rumunska na návštevu, ktorá sa stala známou pod názvom “šesťdňová dovolenka Chruščova”. Ten sa nikdy nezúčastnil tak dlhého pobytu v zahraničí a v prípade Rumunska nešlo o skutočnú dovolenku.
Chruščov chcel podľa slov Pacepa vstúpiť do dejín ako sovietsky líder, ktorý rozšíri ideu komunizmu do Strednej a Južnej Ameriky. Rumunsko bolo jedinou latinskou krajinou v sovietskom bloku a Chruščov chcel zapísať jej “latinského vodcu” do svojej novej “oslobodeneckej” vojny.
Samotný Sacharovský hral podľa Pacepa mimoriadne dôležitú úlohu počas dejín formovania studenej vojny. Je autorom vývozu komunizmu na Kubu (1958-1961); nehanebne manipuloval krízu v Berlíne (1958-1961); jeho kubánska raketová kríza (1962) priviedla svet na okraj nukleárnej vojny.
Tajný program
Pacepa tvrdí, že Teológia oslobodenia sa zrodila v KGB. Samotný názov tiež vznikol v KGB pretože v tých rokoch mala tajná služba záľubu v “oslobodzovacích” hnutiach. Národnú oslobodzovaciu armádu Kolumbie (FARC) vytvorilo KGB s pomocou Fidela Castra, Národnú oslobodzovaciu armádu Bolívie vytvorilo KGB s pomocou Che Guevaru a aj Organizácia pre oslobodenie Palestíny bola vytvorená KGB s pomocou Jasíra Arafata. V ústredí KGB, v Lubianke, sa zrodilo ešte niekoľko ďalších oslobodzovacích hnutí.
Zrod Teológie oslobodenia v roku 1960 bol podľa jeho slov zámerný a bol súčasťou prísne tajného programu “Party-State Dezinformatsiya Program”, ktorý bol schválený Alexandrom Šelepinom, hlavou KGB a členom politbyro Alexejom Kiričenkom, koordinátorom medzinárodnej politiky Komunistickej strany. Tento program požadoval, aby KGB tajne prevzala kontrolu nad Svetovou radou cirkví, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve. Rada mala byť využitá na krytie Teológie oslobodenia ako revolučného nástroja v Južnej Amerike. Svetová rada cirkví bola najväčšou medzinárodnou ekumenickou organizáciou po Vatikáne, ktorá reprezentovala približne 550 miliónov kresťanov rôznych vierovyznaní v 120 krajinách.
KGB začala budovať medzinárodnú náboženskú organizáciu s názvom Kresťanská mierová konferencia (CPC) so sídlom v Prahe. Jej hlavnou úlohou bolo Teológiu oslobodenia, ktorú vytvorila KGB, vniesť do skutočného sveta.
Kresťanskú mierovú konferenciu podľa slov Pacepa vytvorilo KGB a bola podriadená Svetovej mierovej rade (WPC), ktorú v roku 1949 tiež vytvorila KGB. Rada mala taktiež sídlo v Prahe.
Počas rokov, kedy bol Pacepa na čele spravodajskej komunity sovietskeho bloku, riadil rumunské operácie Svetovej mierovej rady. Väčšina zamestnancov boli spravodajskí funkcionári sovietskeho bloku. Rada bola financovaná Moskvou. Doláre boli v hotovosti doručované predstaviteľmi KGB, aby sa zakryl jej sovietsky pôvod. V roku 1989, kedy bol Sovietsky zväz na pokraji rozpadu, Svetová mierová rada priznala, že 90 percent financií pochádzalo od KGB.
Prepojenie
Pacepa tvrdí, že do tvorby Teológie oslobodenia ako takej zapojení nebol. Od Sacharovského sa dozvedel, že v roku 1968 Kresťanská mierová konferencia (dielo KGB) podporovaná Svetovou mierovou radou, bola schopná manévrovať skupinou ľavicových biskupov Latinskej Ameriky, aby dodržiavali Konferenciu biskupov Latinskej Ameriky v Medelline, v Kolumbii. Oficiálnou úlohou konferencie bolo zmiernenie chudoby. Jej neoficiálnym cieľom však bolo rozpoznať nové náboženské hnutie, ktoré podnieti chudobných rebelov proti “inštitucionalizovanému násiliu chudoby”. Ďalším z neoficiálnych cieľov bolo odporúčanie pre schválenie nového smeru Svetovej rady cirkví.
Medellinska konferencia dosiahla oba ciele. A zároveň si osvojila názov, ktorý vymyslela KGB, “Teológia oslobodenia”.
Pacepa sa domnieva, že medzi KGB a hlavnými propagátormi Teológie oslobodenia, ako boli napríklad biskup Sergio Mendes Arceo z Mexika, Helder Camara z Brazílie, či teológovia Leonardo Boff, Frei Betty, Henry Camacho a Gustavo Gutiérrez, existovalo vzájomné prepojenie. Avšak priame dôkazy pre potvrdenie svojej teórie nemá. Počas posledných 15 rokov v Rumunsku (1963-1978) sa mu poradilo uskutočniť vedeckú a technologickú špionáž krajiny, rovnako ako aj dezinformačné operácie zamerané na nárast významu Nicolaea Ceauşescu na Západe.
„Nedávno som si zbežne prezrel Gutierrezovú knihu Teológia oslobodenia: História, politika, záchrana (1971). Mal som pocit, že bola napísaná v Lubianke. Niet divu, že bol teraz uznaný ako zakladateľ Teológie oslobodenia. Od pocitov k faktom je však dlhá cesta,“ uviedol na záver Pacepa.
ru
.jpg)
