K vysvetleniu svojho návrhu zaujal Hasanbegović pre chorvátsku stanicu RTL aj takýto osobný názor: “Je to historická diskusia. Masaryk ako veľký český štátnik by mal mať ulicu v Prahe, mal by ju mať aj v Belehrade ako priaznivec srbsko-juhoslovanského prúdu, ale to neznamená, že by takúto ulicu mal mať aj v Záhrebe.”

Ako píše chorvátsky spravodajský portál N1, nie je to prvýkrát, čo niekto žiadal nahradiť Masarykovo meno v názve záhrebskej ulice. Pred štyrmi sa o to pokúšal vtedajší člen chorvátskej vládnej strany HDZ Tomislav Jelić, ktorý to vysvetľoval tým, že Masaryk “vo všetkých svojich zahraničných vystúpeniach obhajoval vytvorenie Juhoslávie a srbskej dominancie v ňom”.

Vtedy sa proti tomu ozvala aj chorvátsko-česká spoločnosť a jej predseda Marijan Lipovac povedal, že prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk bol “naozajstný demokrat a humanista, pre ktorých demokracia nie je len formou vlády, ale aj možnosť realizácie morálnych zákonov”.

Masarykova ulica bola v Záhrebe pomenovaná v roku 1930 pri príležitosti osláv jeho 80. narodenín. Neskôr bola premenovaná, no druhej svetovej vojne sa jej názov vrátil. No existujú hlasy, aby sa premenovala.

Hasanbegović bol svojho času aj za premenovanie známeho námestia v centre Záhrebu, ktoré nieslo meno po juhoslovanskom prezidentovi Josipovi Brozovi Titovi. V súčasnosti nesie názov Námestie Chorvátskej republiky.