Zuzana Čaputová exprezidenta Kisku „tromfla“ hneď v prvom mesiaci jej prezidentovania.

O dnešnej vláde na čele so SMERom si môžeme myslieť čokoľvek, no nedá sa im uprieť, že sa snažia udržiavať dobré vzťahy na všetky svetové strany, čím okrem iného zvyšujú náš obchodný a ekonomický potenciál.

Čaputová svojím vystupovaním voči zahraničným lídrom však môže narobiť Slovensku obrovské škody.

Prvé dva prešľapy spravila hneď na svojej prvej zahraničnej ceste v susednej Českej republike. Namiesto novinárov, ako tomu bolo dovtedy zvykom, zobrala na palubu lietadla kontroverzných hudobníkov a rôznych pseudoumelcov, ktorí neskôr hrali v Prahe na koncerte práve pre samotnú Čaputovú. Tento jej počin médiá hodnotili ako akúsi egomániu, pričom jedna z hudobníčok vo vládnom špeciáli, Dorota Nvotová, nedávno šokovala vyhlásením, že tvrdé drogy by bolo potrebné zlegalizovať.

Väčším škandálom v Českej republike však bolo, keď sa Čaputová počas oficiálnej návštevy vyjadrila k ich vnútorným záležitostiam, pričom nepriamo podporila protivládne protesty.

Na spomínanom koncerte na jej podporu prezidentka vo svojom príhovore vyhlásila:

„Dokážem rozumieť Václavskému námestiu plnom pokojných ľudí, pretože som rozumela námestiam v Bratislave,“ povedala na úvod koncertu Čaputová, za čo si od zúčastnených vyslúžila potlesk a skandovanie jej mena “Zuzana”. Práve na Václavskom námestí sa konali protesty proti premiérovi Andrejovi Babišovi. Písali sme o tom tu.

Ďalším medzinárodným prešľapom „poctila“ Bielorusko. Tu však treba jasne povedať, že základnú chybu urobil predseda parlamentu Andrej Danko, keď svoje pozvanie Bieloruskéhmu prezidentovi Lukašenkovi adresoval bez konzultácie s jeho rezortnou „kolegyňou“, prezidentkou Čaputovou.

Prezidentka však namiesto toho, aby túto situáciu vyriešila v „domácom rybníku“ na Slovensku, zatiahla do tohto nášho sporu celé Bielorusko.

Hneď na to totiž poslala bieloruskému prezidentovi list, v ktorom mu napísala, že ona ho na Slovensko nepozvala, čím mu nepriamo dala najavo, že Lukašenko nie je na Slovensku vítaný.

Lukašenkova reakcia bola samozrejme tiež ostrá, keď za túto situáciu skritizoval predsedu nášho parlamentu.

Táto kauza môže mať dopad aj na našu ekonomiku. Práve Andrej Danko totiž plánoval otvoriť našim podnikateľom bieloruský trh, no po tomto prešľape Danka a Čaputovej je otázne, či si to bieloruský prezident nerozmyslí.

Asi najväčší negatívny dopad na slovenskú ekonomiku však môže mať kritika prezidentky v súvislosti s Čínou. Čína je totiž jedna z najväčších ekonomických veľmocí sveta a jej obrovský trh je lákadlom pre všetky krajiny sveta – preto sa štátnici snažia o čo najlepšie vzťahy.

Slovenská prezidentka vyjadrila „znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudsko-právnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín.“ Viac tu.

Podľa niektorých názorov sa v tejto súvislosti dá hovoriť o ekonomickej vlastizrade, keďže naša prezidentka pravdepodobne poučuje jeden a pol miliardovú Čínu zrejme len preto, aby sa v pozitívnom svetle ukázala pred bratislavskou kaviarňou a liberálmi nehľadiac na naše národné záujmy.

Priaznivci Čaputovej pritom argumentujú, že predsa ľudské práva sú dôležitejšie než ekonomické záujmy. Kiežby to mysleli úprimne. Aj samotnú Čínu by totiž bolo za čo kritizovať – najmä nútené potraty či prenasledovanie katolíkov. No prezidentka Čaputová mala svoj humanistický zápal pre vec preukázať aj na stretnutí aj so západnými lídrami.

Uvidíme, či napríklad francúzskemu prezidentovi Emanuelovi Macronovi vytkne umučenie hladom a smädom bezbranného Vincenta Lamberta, ktorého prečinom bolo len to, že ostal po havárii pripútaný na lôžko. Alebo či bude Španielskej vláde vyčítať masové zatýkanie Katalánskych politikov, Britskej vláde  zlé zaobchádzanie s Julianom Assangeom, kde podľa všetkého porušujú jeho novinárske práva, či skritizuje Spojené štáty Americké za porušovanie ľudských práv na svojej väzenskej základni v Guantanáme, alebo v iných krajinách , kde americkí vojaci porušujú ľudské práva domácich obyvateľov.

Na stretnutí s predstaviteľmi Izraela by mohla tiež spomenúť hrubé zaobchádzanie s Palestínčanmi, ktorým doslova kradnú územie a časť z nich oplotili v maličkom pásme Gazi, kde žijú ako v novodobom koncentračnom tábore.

Sauskej Arábii by mohla pripomenúť, že ženy nie sú zvieratá, keďže v tejto islamskej fundamentalistickej krajine ženy ešte donedávna nemohli šoférovať autá a rozštvrtenie novinára na Saudskej ambasáde v Turecku tiež nie je normálná vec.

Ako antifašistka by tiež mohla ozrejmiť našim ukrajinským priateľom, že rozmáhajúci sa fašizmus v ich krajine je pre nás nepriateľný.

Tieto výčitky voči týmto krajinám však od Čaputovej možno len ťažko očakávať. Je totiž už naučená, že všetko na Západe a v pridružených krajinách je skvelé a všetko na Východ od nás (okrem Ukrajiny) je zlé a treba to kritizovať. Jej kroky umocňujú aj ideologickí poradcovia ako Leško, či Šimečka.

Čaputová má teda zrejme najnovšie na hľadáčiku Rusko. Túto najväčšiu krajinu sveta ešte nestihla poriadne pohejtovať, a tak to urobí pri najbližšej možnej príležitosti. Však na čo obchodovať s Ruskom, na čo mať s nimi dobré vzťahy, na čo mať lacnejší plyn? Dôležitejšie je urobiť zo seba hrdinku pred liberálmi a prozápadnými fanatikmi.

Samuel Gdovin