Bude sa na Slovensku strieľať?

Bratislava 17. mája 2016 (HSP/Foto: TASR – AP Photo/David J. Phillip)

Ako všetci, žijem medzi ľuďmi, stretám sa, chodím na kávu, pivo, zachytím pár viet v rade pred pokladňou alebo od vedľajšieho stola.

Pár mesiacov pred voľbami som takto odrazu zo všadiaľ počul “Kotleba”. Kto je to, koho voliť, treba ísť voliť, netreba voliť, nekradne, nevie riadiť, je preverený Kotleba. To slovo s blížiacimi voľbami som počul stále častejšie. Ľudia u ktorých by som to nečakal, o ňom hovorili. Ženy o ňom hovorili, staré babky.

V prieskumoch však mal len niečo cez jedno percento. To ma miatlo. Rozprával som sa vtedy s kamarátmi. „Všade počujem ľudí hovoriť o Kotlebovi, často vyslovene, že ho idú voliť, ale preferencie mu nerastú.“

„Sú zmanipulované,“ mysleli si mnohí. No nevedel som. Alebo prieskumy klamú, alebo ja som sa stal citlivejší na to slovo, a tak ho všade počujem.

Vo voľbách nakoniec dostal cez 8 percent. Vtedy som si uvedomil. Počul si dobre. Správne si to vyhodnotil, že sa niečo deje. Správne si vycítil náladu spoločnosti. Omnoho presnejšie ako prieskumy verejnej mienky, bez ohľadu na to, či boli šlendriánsky urobené, alebo skutočne zmanipulované.

A teraz zase počujem. Ale iné slovo. Postrieľať.

“Postrieľať, treba ich postrieľať, budem strieľať, je mi to jedno, aj keď ma zavrú”. Jasne, že tí ľudia to takmer iste nespravia, ale určite došlo k posunu. Zatiaľ čo ešte pred rokom som v diskusiách na adresu nepopulárnych ľudí čítal tak akurát, že ich “treba zavesiť za vajcia do prievanu”, dnes sú tam podstatne tvrdšie vyjadrenia. Verejnosť, minimálne jej časť, sa veľmi zradikalizovala.

Nechcem čakať na výsledky prieskumov. Píšem to tu, lebo to pokladám za vážne. Obávam sa, že ma môj hlas ani teraz neklame a bol by som veľmi nerád, keby k niečomu skutočne došlo.

Hlavne by sme to nemali podceniť. Na mieste politikov, mimovládkarov a ostatných, proti ktorým je tento hnev namierený, by som to bral vážne. Spoločnosť ešte nevrie, ale buble.

Bude sa strieľať v Európe? Tu je odpoveď úplne jednoznačná. Bude.

Už dnes horia ubytovne migrantov so stále sa zvyšujúcou frekvenciou a bude stačiť ešte jeden, dva teroristické útoky, ku ktorým určite dôjde, a bude nasledovať odveta z druhej strany. Otázkou už je iba, proti komu bude namierená, či proti ľuďom z vlastných radov, ktorí sú zodpovední, alebo proti prišelcom.

Po celej Európe, ale najmä na severe vo Fínsku, Lotyšsku, Estónsku a Litve, sa organizujú občianske hliadky, ktoré sami seba deklarujú ako poriadkové hliadky na ochranu pôvodného obyvateľstva pred migrantmi.

Špecifická situácia je v Čechách, kde sa zorganizovala skupina bývalých vojakov. Hovoria si “Českoslovenští vojáci v záloze” a verejne deklarujú, že ak ich alebo ich deti niekto poženie do agresívnej vojny v rámci NATO, bude sa najprv strieľať v českej snemovni. Bez obalu odkázali poslancom, vy odhlasujete vojnu, ktorú má v pláne viesť NATO proti Rusku a my vás postrieľame.

Berú toto ich varovanie českí poslanci vážne? Neviem. Uvidíme, až ak sa k takej situácii česká spoločnosť niekedy vôbec dopracuje, lebo ide o veľmi špecifickú záležitosť závislú na geopolitickej situácii.

Na druhej strane je česká pravdoláskarská mimovládkarská scéna už tak radikalizovaná, že vyzýva na zabitie svojich odporcov (verejne výzvy na zabitie Konvičku) .

Bude sa strieľať na Slovensku? Verím, že nie. Posledné, čo potrebujeme, je násilie v akejkoľvek forme a už vôbec nie v tak extrémnej, ako je útok na život človeka. Ale musia si to uvedomiť obe strany. Príliš pretlakovaný hrniec zaručene utrhne ventil a to je to, čomu by sme všetci, celá spoločnosť, mali za každú cenu zabrániť.

Juraj Martus