Brusel chce Ukrajinu financovať tak či onak

Na samite Severskej rady v Štokholme predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a švédsky premiér Ulf Kristersson vyhlásili, že EÚ a Švédsko sú pripravené pokryť „všetky ekonomické potreby Ukrajiny – vojenské aj rozpočtové – a to tak dlho, ako bude potrebné“.

Tento sľub, oslavovaný ako prejav solidarity, by v praxi mohol znamenať, že daňoví poplatníci EÚ budú musieť zaplatiť účet za Ukrajinu – a to v hodnote niekoľko miliárd.

Von der Leyenová na samite v Štokholme uviedla, že Brusel už plánuje financovanie Ukrajiny na najbližšie roky. „Som veľmi šťastná a vďačná, že Európska rada sa zaviazala pokryť finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 a 2027 – s vojenskými potrebami a, ak to bude potrebné, s rozpočtovými potrebami,“ povedala.

Komisia chce tiež použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku za nové pôžičky Kyjevu.

 „Je to právne podložený návrh. Nie je to triviálne, ale je to rozumný návrh,“ myslí si von der Leyenová.

Návrh spočíva v tom, že Ukrajina splatí tieto pôžičky po tom, ako Rusko zaplatí vojnové reparácie. Ak však tieto reparácie nikdy nebudú splatené, finančná záťaž padne na občanov EÚ.

Suma, o ktorej sa hovorí, sa odhaduje na približne 100 miliárd eur. Presne tá suma by musela byť pokrytá z národných rozpočtov a v konečnom dôsledku daňovými poplatníkmi.

Napriek rastúcej neistote v kľúčových členských štátoch, ako sú Nemecko, Francúzsko a Belgicko, kde sa nachádza veľká časť zmrazených ruských peňazí, von der Leyenová odmietla námietky opozície ako „technické problémy“. Najnovší samit Európskej rady v Bruseli však odhalil hlboké trhliny v pláne zabaviť a preorientovať ruské aktíva.

Belgicko zablokovalo schválenie novej pôžičky vo výške 140 miliárd eur pre Kyjev, pričom poukázalo na „obrovské finančné a právne riziká“. Belgický premiér Bart De Wever varoval: „Je úplne šialené, aby belgickí daňoví poplatníci niesli zodpovednosť, ak sa niečo pokazí,“ a opísal tento mechanizmus ako proces, ktorý by mohol podkopať dôveru v európsky finančný systém.

Väčšina zo 200 miliárd eur zmrazených ruských aktív je v držbe spoločnosti Euroclear v Bruseli a ich použitie ako záruky za úver vyvolalo veľký diplomatický konflikt, o ktorom sme písali aj my.

Viacerí diplomati priznali, že postoj Belgicka odzrkadľuje rastúcu neistotu členských štátov, ktoré sa obávajú narastajúceho „ukrajinského účtu“ a nie sú si istí, kto nakoniec bude ručiť za poskytnuté peniaze.

Veľké sľuby dané v Štokholme môžu znieť ako prejav solidarity, ale pre občanov EÚ predstavujú inú realitu: „Finančný záväzok s „otvoreným koncom“ (teda s neurčenou dĺžkou trvania a hodnoty), ktorý by nakoniec mohol prinútiť Európu zaplatiť za vojnu, ktorú si sama nezavinila.“ 

Prečítajte si tiež:

•  Belgicko odmieta prevod ruských aktív Ukrajine: „Peniaze nepôjdu na obnovu krajiny, ale na pokračovanie vojny“
• Nový nápad. Európske krajiny by si mali na financovanie Ukrajiny požičať