Legislatíva, ktorú ako prvá predložila labouristická poslankyňa Kim Leadbeaterová, by po prvýkrát v krajine umožnila dospelým osobám, ktorým zostáva menej ako šesť mesiacov, aby im bola poskytnutá pomoc pri ukončení vlastného života.

Čakaciu lehotu na vykonanie zákroku by zákon skrátil na 21 dní s tým, že po dvoch lekárskych posudkoch a súdnom povolení “pacient“ sám užije smrtiaci kokteil.

Zákon

Hlasovanie sa považuje za otázku vlastného svedomia, čo znamená, že poslanci sa nemusia rozhodovať podľa straníckej príslušnosti, ale majú slobodnú voľbu.

Záležitosť odhalila hlboké vnútorné nezhody v inak zladených politických stranách, pričom väčšina poslancov sa ocitla vo vzájomnom konflikte.

Britský premiér Keir Starmer v minulosti naznačil, že by bol za zmenu zákona, ale od svojho zvolenia odmietol povedať, ako by hlasoval. Bývalí premiéri sú názorovo nejednotní. Boris Johnson a Theressa Mayová uviedli, že ak by mali možnosť, hlasovali by proti. David Cameron minulý týždeň uverejnil v denníku Times článok, v ktorom uviedol, že zmenil svoj názor a teraz zákon podporuje.

Minister zdravotníctva Wes Streeting, ktorý by bol v prípade schválenia zákona pravdepodobne zodpovedný za jeho implementáciu, uviedol, že by hlasoval proti nemu – s odôvodnením, že je potrebné vyriešiť britský systém zdravotnej starostlivosti o chorých na konci života.
Streeting argumentoval, že návrh zákona by znamenal škrty v iných službách v Národnej zdravotnej službe krajiny, ktorá už teraz zápasí s problémami. Povedal tiež, že je proti tomu, aby boli lekári, ktorí by inak mali etické námietky, nútení umožniť asistovanú smrť.

Medzi poslancami však vznikli aj nepravdepodobné politické spojenectvá – napríklad konzervatívec Edward Leigh sa spojil s ľavicovou labouristkou Diane Abbottovou, aby sa spolu postavili proti legislatíve.

Leadbeaterová uviedla, že jej legislatíva je prísna a o asistovanú smrť môžu požiadať len osoby staršie ako 18 rokov. Podľa predloženého návrhu zákona musia mať osoby duševnú spôsobilosť rozhodnúť sa o ukončení vlastného života a musia urobiť dve samostatné vyhlásenia o tom, že si želajú zomrieť. Následne bude ich stav posúdený dvoma lekárskymi posudkami a sudcom.

Poslankyňa túto otázku formulovala podobne, ako to robilo ženské hnutie v boji za právo na interrupciu – tvrdila, že nevyliečiteľne chorí ľudia by mali mať právo rozhodovať o svojom vlastnom tele.

„Myslím si, že o 10 rokov sa obzrieme späť a budeme si myslieť: ‘Prečo sa to nestalo skôr? Myslím si, že potom sa ľudia budú musieť obzrieť späť a zamyslieť sa nad tým, ako hlasovali,“ vyjadrila sa.

Čo bude nasledovať?

Rozprava plná emócií má trvať päť hodín a do prihlásilo sa do nej viac ako 150 poslancov.
Hovorí sa, že najmenej 100 poslancov stále nie je rozhodnutých a očakáva sa, že mnohí sa rozhodnú tesne pred hlasovaním.

Ak návrh zákona prejde, bude sa ďalej skúmať v oboch komorách parlamentu. V prípade schválenia by mal nadobudnúť účinnosť v priebehu nasledujúcich dvoch až troch rokov.

Spojené kráľovstvo nie je jedinou európskou krajinou, ktorá uvažuje o povolení asistovanej smrti. Poslanci v Írsku začiatkom tohto roka schválili parlamentnú smernicu obsahujúcu požiadavku na asistované umieranie. Vo Francúzsku prerušili diskusiu o návrhu zákona o asistovanej smrti predčasné voľby. Rakúsko, Belgicko, Kanada a niektoré časti USA už legalizovali asistovanú samovraždu, pričom sa líšia v tom, kto má na tento zákrok nárok.

Prečítajte si tiež:

• Vynálezca smrtiacej kapsule Sarco plánuje expandovať do Británie, ak bude prijatý zákon o asistovanom umieraní
• Nemecký transpolicajt sexuálne napadol kolegov a spôsobil im vážne zranenia genitálií