Bratislava deklaruje, že je mestom s dobrým finančným zdravím

„Bratislava je dnes mestom s dobrým finančným zdravím. Zadlženie mesta sa za súčasného vedenia podarilo znížiť na historicky najnižšiu úroveň, mesto hospodári s rozpočtovými prebytkami,“ skonštatoval Bubla.

Na hospodárenie podľa neho najviac vplývajú dva faktory. Je ním vysoká, 52-percentná zadlženosť, ktorú súčasné vedenie magistrátu zdedilo po predchádzajúcich a rovnako tak „obrovský“ dlh na infraštruktúre. Hlavné mesto zároveň ubezpečuje, že k obidvom týmto skutočnostiam pristupuje maximálne zodpovedne, teda investuje viac a zároveň znižuje zadlženie. Poukazuje napríklad na to, že kým v roku 2018 bolo zadlženie 51,66 percenta, v roku 2025 to bolo 45,91 percenta, čo označuje za historicky najnižšiu úroveň. Hospodárenie mesta okrem toho skočilo vlani podľa vyjadrení magistrátu s prebytkom 24 miliónov eur.

Hoci hlavné mesto uvádza za rok 2025 celkovú zadlženosť na úrovni 45,91 percenta, v hodnotení spoločnosti CRIF sa spomína celková zadlženosť 48,42 percenta. Magistrát to odôvodňuje tým, že CRIF do dlhu počíta aj úvery, ktoré pri počítaní dlhu, v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách samosprávy, nevstupujú do výpočtu zadlženosti mesta. Preto je zadlženosť Bratislavy podľa spoločnosti vyššia, ako uvádza samotné hlavné mesto.

Magistrát chce zároveň podľa vlastných vyjadrení v udržiavaní dobrého finančného zdravia a znižovaní miery zadlženia hlavného mesta pokračovať. V tejto súvislosti deklaruje, že bude dôsledne uplatňovať interný predpis, podľa ktorého 30 percent zo sumy predaného majetku pôjde na splatenie istiny dlhu. Do roku 2030 má v pláne znížiť zadlženosť na úroveň 40 percent.

Podľa magistrátu je však rovnako dôležité dodať, že Bratislava ako hlavné a metropolitné mesto zabezpečuje služby a infraštruktúru nielen pre svojich obyvateľov, ale aj pre desaťtisíce dochádzajúcich a návštevníkov. Má preto prirodzene vyššie investičné potreby ako ostatné krajské mestá. Z rovnakých dôvodov musí budovať a prevádzkovať dopravný systém dimenzovaný na podstatne vyšší počet používateľov, ako zodpovedá počtu trvalých obyvateľov.

V tejto súvislosti poukazuje napríklad na to, že Bratislava prevádzkuje najväčšiu mestskú hromadnú dopravu na Slovensku s rozpočtom takmer 130 miliónov eur, a to bez akéhokoľvek príspevku od štátu. „Zadlženosť Bratislavy preto nemožno posudzovať rovnako ako pri menších krajských mestách, ktoré plnia podstatne užší rozsah funkcií a čelia menším investičným a prevádzkovým nárokom,“ dodal Bubla.