Môj profil 
Predplatné
„Nadpriemerný rast zaznamenali aj 2 regióny – Trnava (7,0% ročne), ďalej Žilina (6,9% ročne), kde v polovici dekády začali pôsobiť nové automobilky a región Nitry (6,7% ročne). Na druhej strane, najpomalšie rástli chudobné regióny na juhu stredného a východného Slovenska – Banská Bystrica (4,8% ročne) a Košice (5,0% ročne). Zároveň sú to aj jediné dva regióny Slovenska, ktorých ekonomiky do roku 2011 ešte nestihli dosiahnuť predkrízové úrovne z roku 2008,“ zdôrazňuje F. Doležal.
Pripomína, že Banská Bystrica je po Bratislave najmenej priemyselným regiónom Slovenska s podielom priemyslu na HDP len 23%. Na rozdiel od Bratislavy však nízky podiel priemyslu nie je kompenzovaný silnými znalostnými službami (hlavným faktorom sú znalosti), ale odvetviami s relatívne nižšou pridanou hodnotou – poľnohospodárstvom a stavebníctvom. Región Banskej Bystrice je najagrárnejším regiónom Slovenska, keď sa poľnohospodárstvo na tvorbe HDP regiónu podieľa až takmer 8% (pre porovnanie priemer Slovenska je 3,4%). Ekonomike kraja chýbajú investície do činnosti s vyššou pridanou hodnotou (sofistikovanejšie odvetvia s modernými technológiami a nižšou prácnosťou).
Podobne je na tom aj najchudobnejší región Slovenska – Prešovský kraj. Oba tieto regióny prilákali v prepočte na obyvateľa najmenej zahraničných investícií, ktoré boli jedným z hlavných motorov rastu vo väčšine ostatných regiónov Slovenska. Na rozdiel od Prešovského regiónu však Banskobystrický región nedokáže konkurovať ani nízkou cenou práce.
František Doležal poukazuje na to, že štruktúra ekonomiky regiónu Košíc sa zo všetkých regiónov Slovenska relatívne najviac podobá priemeru Slovenska. Ekonomický rast v regióne však za priemerom Slovenska dlhodobo zaostáva. „Ak sa pozrieme na dôvody, nájdeme ich najmä v sektore služieb. Oproti priemeru Slovenska zaznamenali v kraji pomalší rast najmä sektory obchodu, financií a verejných služieb. V období po kríze však ekonomika kraja doplatila aj na výrazný pokles stavebníctva a priemyslu regiónu. Aj napriek tomuto krízovému poklesu bol však práve priemysel jedným z odvetví, ktoré ťahali ekonomiku Košického kraja smerom nahor,“ uvádza expert.
Neobjavuje Ameriku, keď pripomína, že najbohatším regiónom Slovenska je stále jednoznačne región hlavného mesta Bratislava. Zdôrazňuje, že HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tu 2,5 krát prevyšuje priemer Slovenska a región Bratislavy sa zároveň radí aj medzi 10 najbohatších regiónov EÚ. Avšak čísla v prepočte na obyvateľa regiónu hlavného mesta štatisticky nafukuje aj vysoký počet dochádzajúcich zamestnancov. Títo vytvárajú pridanú hodnotu v regióne, hoci v regióne nebývajú. Ale aj napriek tomuto štatistickému skresleniu Bratislava v ekonomickej sile jednoznačne prevyšuje ostatok Slovenska. Okrem Bratislavy priemer Slovenska prevyšuje už len ekonomika Trnavského kraja (112% priemeru Slovenska), ktorý benefituje z blízkosti Bratislavy, či silného zastúpenia energetiky.
František Doležal podrobne analyzuje situáciu v tých najchudobnejších regiónoch Slovenska. Uvádza, že najchudobnejším regiónom Slovenska je dlhodobo Prešovský kraj, ktorý dosahuje len 58% priemeru Slovenska. Za priemerom Slovenska výraznejšie zaostáva Banskobystrický kraj (70% priemeru Slovenska) a Košický kraj (77% priemeru Slovenska). Nevyhovujúca infraštruktúra a geografická poloha na okraji EÚ sa prejavuje v nedostatku zahraničných investícii prúdiacich do regiónu Prešova. Toto nedokáže kompenzovať ani benefit v podobe lacnej pracovnej sily.
„Ekonomika tohto regiónu je navyše postavená prevažne na odvetviach s nižšou pridanou hodnotou. Nadpriemerný podiel na ekonomike regiónu vykazuje najmä stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Dokonca aj priemysel je koncentrovaný prevažne v low-tech odvetviach ako potravinárstvo, textil, či spracovanie dreva. Nízka produktivita práce sa prejavuje sa aj na výške mzdy v regióne, čím sa nevytvára ani priestor pre dynamický rozvoj služieb. Rast väčšiny služieb v posledných rokoch v regióne Prešova výraznejšie zaostával za priemerom Slovenska,“ prízvukuje expert.
„Vďaka nadpriemernému rastu priemyslu a stavebníctva (priemerne 6% ročne) síce región nepatril medzi úplne najpomalšie rastúce regióny, avšak za priemerom Slovenska (6,4%) predsa len zaostával. Výkonnosť ekonomiky regiónu sa preto od priemeru Slovenska pomaly ďalej vzďaľovala. Rozdiel sa prehĺbil aj v ekonomickej sile medzi najchudobnejším a najbohatším regiónom Slovenska. Kým v roku 2000 ekonomika regiónu Prešova dosahovala ešte 28,1% úrovne ekonomiky regiónu Bratislavy, v roku 2011 to bolo už len 23,7%. Nožnice sa pritom otvárali najmä v období rokov 2000-2007,“ uvádza vo svojej analýze František Doležal.
eu
