Blahoslavená Sára Salkaházi: Košická rodáčka, ktorá položila život za iných

Sára Salkaházi sa narodila ako druhé z troch detí, rodičom Leopoldovi a Klotilde. Školské vzdelanie až po dosiahnutie učiteľského diplomu absolvovala v Košiciach. Ako učiteľka pôsobila l rok. Vyučila sa za kníhviazačku a v roku 1919 začala prispievať do rôznych maďarských periodík v Československu. Ešte v tom istom roku dostala novinársky preukaz. Živo sa zapájala do verejného života svojho rodného mesta a vo svojich fejtónoch a novelách pohotovo reagovala na dané udalosti.

V roku 1927 sa zoznámila so sociálnymi sestrami v Košiciach, kde po prijatí do Spoločnosti, v roku 1929 organizovala Charitu. Neskôr v Komárne okrem vedenia Charity pôsobila ako katechétka a redaktorka časopisu ‚Katolícka žena“. V spolupráci s Lujzou Eszterházyovou organizovali Združenie katolíckych žien a sestra Sára bola do roku 1937 vedúcou celoštátnej organizácie združenia. V tom čase veľa cestovala, organizovala kurzy a prednášala na rôznych podujatiach katolíckych žien a dievčat.

Pre naplnenie túžby stať sa misionárkou v Južnej Amerike, so súhlasom generálnej predstavenej sestry Margity Slachtovej, sestra Sára v roku 1937 definitívne odišla z Košíc do Budapešti. Udalosti II. svetovej vojny jej však znemožnili vycestovať do brazílskej misie. V tom čase píše vo svojom denníku: ‚Už ani o to neprosím, aby som sa dostala na misie do Brazílie, prosím iba o to, aby som mohla sväto žiť, sväto slúžiť Pánu Bohu.“ Zostala v Budapešti, kde založila 5 nových domovov pre katolícke robotnícke ženy a dievčatá. Organizovala pre ne študijné a duchovné dni.

V roku 1940 zložila doživotné sľuby. Jej novým mottom bolo: „Alleluja! Ecce ego, mitte me!“ (Hľa, tu som, pošli mňa!) Stále silnejšie v nej tlela túžba, aby mohla svoj život obetovať „pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi, Spoločnosti a sestier“ (citát z obetovania jej života). Dostala súhlas. Obetovanie vykonala v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených Spoločnosti, v Kaplnke Svätého Ducha budapeštianskeho materského domu, koncom septembra roku 1943.

Dvadsiatehosiedmeho decembra 1944 odpovedal Boh na ponuku sebaobetovania sestry Sáry. Na základe udania „nyilasi“ obkľúčili Robotnícky ženský domov na ulici Bokréta v Budapešti, ktorý viedla sestra Sára. Pátrali po Židoch a zaistili štyri podozrivé osoby. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť, ale neurobila to. Vedome obetovala svoj život za záchranu sestier a prenasledovaných. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju spolu so štyrmi jej chránenkami a katechétkou Vilmou Bernovitszovou, ako to bolo vtedy zvykom, bez akéhokoľvek vypočúvania, odvliekli a podľa očitého svedka ich ešte v ten istý večer, vyzlečené donaha, odstrelili do ľadového Dunaja.

Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla a obrátená smerom k svojim vrahom, s očami pozdvihnutými k nebesiam, prežehnala sa veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa naplnilo. Za prejav jej hrdinskej lásky pri záchrane Židov, udelila Izraelská vláda sestre Sáre Salkaházi vyznamenanie In memoriam a v Jad Vashem na jej počesť vysadili strom úcty a vďaky. Svätá stolica v januári 1997 dala súhlas k začiatku procesu blahorečenia sestry Sáry Salkaházi. Slávnosť blahorečenia sa konala 17. septembra 2006 pred Bazilikou sv. Štefana v Budapešti. Obrad blahorečenia vykonal kardinál Péter Erdő.

Zdroje: salkahazisara.com/socialnesestry.sk

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.