Na úvod redaktor spomenul kritické vyjadrenie premiéra Pelegriniho na status Ľuboša Blahu. Od tejto kritiky si veľa sľubovali Blahovi odporcovia,  ktorí ho nevedia argumentačne poraziť. Redaktor sa spolu s premiérom Pellegrinim zrejme nazdávali, že zmyslom parlamentného výboru pre európske záležitosti je šírenie propagandy EÚ. Neznalosť súvislostí a z toho vyplývajúca neschopnosť klásť zmysluplné otázky je však symptomatická pre celú súčasnú generáciu novinárov, vyškolených len na opakovanie predžutých názorov od zamestnávateľa.

Blaha odpovedal, že jeho kritický status hovoril o tom, že podoba Európskej únie, ako ju dnes poznáme, je liberálna a odtrhnutá od ľudí. Strana Smer zastrešuje celé ľavicové spektrum, tak je pochopiteľné, že na niektoré veci sú aj odlišné názory. Pokiaľ sa dejú veci, ktoré sú v neprospech pracujúcich ľudí, tak na to bude naďalej upozorňovať, ale to neznamená, že by bol protieurópsky. Je zástanca sociálnej Európy a nie Európy ktorá je tu teraz, uviedol Blaha.

Klus spomenul že tento problém už je vyriešený, lebo strana SaS napísala brožúrku, v ktorej všetko do detailu vyriešili tak, aby boli všetci spokojní. Ale využívať slovník ako Blaha je cestou do pekla, lebo aj vďaka tomu budeme mať jednu z najnižších účastí v eurovoľbách.

Redaktor vyhodnotil ako najpodstatnejšiu vec, že Blaha použil vo vzťahu k EÚ slovo „lúzri“. Blaha mu vysvetlil, že to slovo použil vo vzťahu k denníku N, nie k EÚ. Do reči mu skočil Klus, ktorý oznámil, že on si novinárov váži. Blaha pokračoval, že po všetkých tých útokoch novinárov na Roberta Fica je to primerané pomenovanie.

„Pokiaľ tvrdo pomenujeme niektoré veci a poviete iný ako liberálny názor, alebo náhodou poviete niečo zlé o Sovietskom zväze, pardon, dnes o EÚ, tak je to okamžite považované za extrémistické, ale týmto spôsobom nemôžeme fungovať, veď tá EÚ sa nezmení k lepšiemu, pokiaľ ju nebudeme kritizovať.“

Moderátor sa opýtal, či nie je Blahovou úlohou mierniť ten hnev ľudí voči EÚ.

Blaha mu vysvetlil že nie. Že jeho úlohou je počúvať ľudí a keď vidí, že majú problém napríklad s migračnými kvótami, alebo dvojakou kvalitou potravín, tak to pomenuje.

„Ja som ľavicový politik a to, že kritizujem Junckersovu a predtým Barosovu komisiu, ktorí sú liberáli a pravičiari, je normálne. Ale to neznamená, že som protieurópsky. Je potom protieurópsky aj Tsipras, Melenchon, Corbyn, ľavicoví politici, ktorí majú svoj názor? Toto je totalitný liberálny teror, ktorý tu zavádzajú kolegovia pána Klusa a bránia nám vo vyjadrovaní a predstierajú, že všetko je v najväčšom poriadku.“

„Takže nebudete odstupovať z eurovýboru?,“ položil ďalšiu otázku redaktor.

„Samozrejme, že nie, mám plnú podporu klubu, podporu predsedu strany. Ja rešpektujem názor Pellegriniho, ale vo vzťahu k parlamentnej demokracii nie vláda kontroluje parlament a určuje, že kto bude sedieť na akej pozícii, ale je to parlament, kto určuje, kto bude sedieť vo vláde, vysvetlil redaktorovi fungovanie moci Blaha.

Klus znovu oznámil, že na všetko je veľmi jednoduchá odpoveď.

„27 riešení pre Európsku úniu, ako sme to ponúkli my. Kolega tu porovnal Európsku úniu so Sovietskym zväzom! Ako môže niečo také spodobniť predseda eurovýboru? Ja si to neviem predstaviť! Sovietsky zväz bola totalitná ríša, ktorá zavraždila desiatky miliónov občanov. A invázia v 1968, pán kolega, to Vám už nič nehovorí“, povedal Klus. „My sme Európska únia, my tam máme svojich poslancov a komisára a toto sa dá spodobňovať so Sovietskym zväzom?“

Blaha odpovedal, že keď hovorí o analógií so Sovietskym zväzom, hovorí o atmosfére, kde je akákoľvek kritika považovaná za extrémistickú, fašistickú..

Redaktor sa zapojil s poznámkou: „Akože Ján Palach nie je hrdina..?

To sem nepleťte, bavíme sa o Európskej únii, zastavil ho Blaha. „Pokiaľ máme viesť normálnu diskusiu, tak v EÚ sú dve paradigmy. Intergovernmentálna paradigma, o ktorej hovorí Maďarsko, Poľsko a krajiny V4, to je posilňovanie národného štátu na úkor Bruselu a potom tu máme druhú, supranacionálnu paradigmu, to sú federalisti, ktorí chcú posilňovať európsky parlament a európsku komisiu, proti čomu som ja.“

Redaktor vzniesol myšlienku, že ak sa federalizácia zastaví, tak to nahrá takým ľuďom ako je Harabin, ale tiež kotlebovcom a ďalším euroskeptikom.

Blaha mu odpovedal, že v 60. rokoch mal víziu Európy národov, ktorá bude fungovať intergovernmentálne, Charles de Gaulle. „Máte pocit, že to bol fašista, neonacista, alebo populista? Týmto spôsobom predsa viesť diskusiu nemôžeme“, snažil sa Blaha dostať redaktora aspoň trochu do obrazu.

„Keď sa bavíme o sociálnej oblasti, tak mám záujem, aby sme mali federálne riešenie, to znamená minimálna mzda, zdaňovanie korporácií, aby nemohli utekať z jedného štátu do druhého, ale pokiaľ sa bavíme o kultúrnych veciach, tak nie je možné v strednej Európe zavádzať multikultúrny model, ktorý je typický pre Amsterdam, alebo Brusel. Nemôžu nám tu vtláčať liberálnu ideológiu, ktorá nie je vlastná tomuto regiónu. Tiež nám nemôžu nakazovať, aby sme nenávideli Rusov.“

Redaktor otvoril tému populistov ako Strache, ktorý je v centre obrovského škandálu. „Na jednej strane akoby sme tie peniaze z EÚ chceli, ale na druhej máme tam takú a takú požiadavku. Je toto vôbec možné na úrovni každého členského štátu rozoberať, ale peniaze nám dajte a o ničom nerozhodujte? “, predniesol svoj pohľad redaktor, ktorý si zrejme myslí že peniaze sa tvoria v Bruseli a nie v členských krajinách.

Klus mu odpovedal na podobnej úrovni, že sa teší, že sa EÚ podarilo dosiahnuť dohodu s Japonskom, Kanadou aj so Singapurom o voľnom obchode, lebo to je niečo, čo pomáha našim občanom, lebo vďaka tomu máme viac práce a sme bohatšia krajina, lebo sme jedna z najotvorenejších krajín na svete.

Klus nesúhlasí s Blahom, že by sme tu mali mať nejakú jednotnú minimálnu mzdu. “Ja si to neviem predstaviť. Pretože predstava, že by sme mali rovnakú minimálnu mzdu ako vo Francúzsku, je veľmi ľúbivá, ale naša ekonomika to nie je schopná utiahnuť.“

Blaha mu vysvetlil, že o minimálnej mzde sa hovorí ako o percente nejakého priemeru a nikdy nie o nejakej pevnej sume. „Veď predsa všetci vieme že minimálna mzda nebude 3000 eur ako niekde v Luxembursku, to je hádam jasné každému. To, čo tu hovorí kolega o voľnom trhu, oni chápu Európu ako liberálny projekt a my ľavičiari chceme mať Európu ako sociálny projekt. Viac solidarity s pracujúcimi ľuďmi a menej moci pre banky a nadnárodné koncerny. Videli sme, keď sa vyjednávala obchodná dohoda z USA kam sa to valilo, že tu boli oslabované sociálne práva, oslabované ekologické práva. Tu bolo vidieť, že technokrati chcú prijímať dohody bez národných parlamentov a chcú obchádzať národné štáty.“

Klus vytiahol obchodnú dohodu CETA, proti ktorej uzavretiu bol Blaha. „Dnes už platí druhý rok, je to zlé alebo dobré pre Slovensku republiku? Našli ste tam niečo z tých kritických scenárov, ktoré ste aj vy neustále opakovali?“

„Zase demagógia z vašej strany,“ odpovedal Blaha, „pretože pri tejto dohode platí iba tá časť, ktorá nebola kontroverzná. Tá, ktorá bola kontroverzná a proti ktorej sme vznášali námietky, neplatí.“

Redaktor upriamil pozornosť na dianie v Rakúsku, kde dochádza k pádu vlády.

Klus sa vďačne ujal témy: „Tu to máme jasne nahraté, s čím prichádzajú kolegovia z Moskvy za jednotlivými radikálmi a extrémistami naprieč celou EÚ a máme takých aj u nás a som si istý, že keby prišli k moci, tak by to dopadlo podobne ako so Strachem. To sú ľudia ktorí chcú, aby sme zrušili sankcie, alebo aby sme sa tvárili, že sa nič nedeje, keď príde kyberneticky útok na Holandsko alebo Estónsko. Kvôli tomu ich Moskva platí a som veľmi rád, že konečne v Rakúsku to vyšlo najavo, lebo takíto radikáli otvorene sa hlásiaci k spolupráci s Vladimírom Putinom nemajú mať v EÚ svoje miesto. Ich jediným cieľom je rozbitie EÚ zvnútra a ešte dostať krajiny z NATO.“

Redaktor naznačil že nešlo o ruskú akciu, ale o nafingovanú vec na Stracheho.

Blaha ho doplnil, že nechápe, ako môže niekto z toho obviňovať Ruskú federáciu, keď to bolo nafingované od ľudí liberálneho razenia, aby ho nachytali.

Redaktor napomenul Blahu, že Strache tam hovorí, že je viac takých sponzorov ktorí by investovali 500 tisíc eur a tak ďalej…

Blaha: Pokiaľ krajná pravica niečo také robí, tak to treba odsúdiť, ale čo ja mám s krajnou pravicou? Ja som ľavičiar. Ja iba hovorím, že nemožno z toho viniť Ruskú federáciu. Ja mám pochybnosti, či to na Stracheho nastražil skutočne len nemecký komediant, alebo či to neboli v skutočnosti skôr západné tajné služby, aby zničili túto stranu. Tak neobviňujme z týchto vecí Rusko.

Klus: Samozrejme, nemá nič spoločné, ako nemalo so Škripaľom nič spoločné, ako nemalo nič spoločné s kybernetickým útokom na Estónsko a Holandsko.

Blaha: To sú vaše konšpiračné teórie.

Klus: Veď tam sú jasné dôkazy, tak ako tu!

Blaha: Uveďte mi jeden dôkaz.

Klus: Tak si prečítajte Bellingcat (internetový portál nejakého nemeckého aktivistu, niečo ako u nás Smatana), tam máte dôkaz za dôkazom. Ako tam prišli obdivovatelia katedrál a zrazu pršalo, tak sa vrátili.

Blaha: V čom je zapojenie Ruskej federácie vo vzťahu k pánu Strachemu?

Klus: Čiže keď Strache s radosťou povie, hoc fingovane, že urobí všetko…

Blaha: V čom je tam ruské zapojenie?

Klus: Keď tu je niekto schopný nasľubovať, že urobí pre Rusov čokoľvek keď bude vo vláde..

Blaha: A hovorí to nemeckému komediantovi…

Klus: Tak čo si o tom politikovi máte myslieť?

Blaha: A ja ho obhajujem? Veď ja len hovorím, že s tým Rusi nemali nič spoločné a vy že áno. Veď si šliapete po jazyku.

Klus: Ak bol dva roky ochotný hrať ruského agenta vo vláde…

Blaha: Čiže on hral dva roky ruského agenta vo vláde a potom za ním prídu Rusi, že ako by im mohol pomôcť? Veď to sú úplne absurdity, veď to nemá logiku.

Klus krútil hlavou a usmieval sa. Ešte väčšiu absurditu však predviedol redaktor, ktorý poznamenal, že: „faktom je, že Vladimír Putin bol v Rakúsku niekoľkokrát a bol prijatý pánom Kurzom, a ministerka ho pozývala na svoju svadbu, sú tam zaujímavé väzby.“

Blaha mu odpovedal, že je pochopiteľné, že sa stretol s Kurzom, ktorý je rakúskym kancelárom a nie predstaviteľom krajnej pravice.

Redaktor ešte uviedol, že Rakúsko je neutrálna krajina, a tak sa môže stretávať a rokovať s kým chce.

Blaha zasa pripomenul, že ľavicový a pravicový odpor voči EÚ sú dve úplne odlišné veci.

„Ľavicový je čo, tie žlté vesty“… opýtal sa neisto redaktor.

„Máte hnutie piatich hviezd v Taliansku, Syrizu v Grécku, Melenchona vo Francúzsku, to sú antiglobalisti. Vadí im že sa k moci dostávajú korporácie a banky bez demokratického mandátu, vadia im sociálne nerovnosti a chudoba a potom máte krajnú pravicu, ktorá otvára témy ako poriadok, autorita, nacionalizmus“,  vysvetlil Blaha a pokračoval:

„Čo ich spája, je, že spoločne kritizujú Európsku úniu, ale preboha na základe toho ich dávať do jednej hromady a teraz sa tváriť že Le Penová a Melanchon je jedno a to isté, tak to si trhajú vlasy politológovia, keď počujú takéto nezmysly.“

Redaktor radšej zmenil tému.

„Páni, ale ono to vedie k väčšiemu záujmu o európske voľby. Všimli ste si posledný prieskum v Spolkovej republike Nemecko?“, predniesol redaktor a dodal, že na Slovensku je taká účasť z ríše snov.

Klus ho hneď doplnil, že aj my sme si tento sen mohli naplniť, ale je hanbou, že nemôžeme voliť poslancov do europarlamentu zo zahraničia. „My sme vládnej koalícii predložili návrh zákona, aby sa prezidentské voľby a eurovoľby konali spolu a vtedy by sme už nehovorili iba o nejakom sne o 50 % účasti, ale bolo by to už reálne.“

Klus tiež dodal, že ak tu má niekto pocit že ho EU zrádza, je to preto, lebo si číta podobné statusy, ako píše Ľuboš Blaha, kde sa stále píše, že za všetko môže zlý Brusel. “Ale my sme Brusel, my sme tí, ktorí máme možnosť ovplyvňovať legislatívu EU, tak si to konečne uvedomme.“

Blaha: Dôveru ľudí k Europskej únii nevybudujete takýmito zväzáckymi frázami, že my sme Brusel, my sme EÚ. Ľudia vnímajú, že rozdelenie bohatstva v EÚ je nerovné. Preto treba tú EÚ zmeniť, aby tie mzdy rástli aj v tých chudobnejších krajinách, lebo rastú len zisky bankám a korporáciám. Euroskepticizmus narastá tam, kde majú ľudia sociálne problémy a pokiaľ tento problém riešiť nebudete a stále len budete používať tento druh propagandy, že Európa sme my, v Európe je super, tak s tým už nikoho neoslovíte. Jediné čo môže Európu zachrániť sú reálne sociálne programy a  pomoc pracujúcim ľuďom. Je toto protieurópsky postoj z mojej strany? Veď ja Európu chcem zachrániť, ale aby bola proľudová a v prospech pracujúcich ľudí.

Klus: Štát musí najprv nejaké dane vybrať, aby ich mohol prerozdeľovať. Komu chcete brať tie peniaze, aby sme mali nemecké mzdy? Najprv nám musí fungovať nejaké malé, stredné podnikanie, aby mal kto tie dane platiť, aby sme ich potom mohli prerozdeľovať.

Blaha: Bavíme sa o veľkých bankách a koncernoch ktorým rastu zisky, nie o malých živnostníkoch. EÚ musí robiť ďaleko viac v tejto oblasti a aj my by sme mali samozrejme robiť viac. To je jediný spôsob ako zachrániť sociálnu stabilitu v Európe.

Klus: A to dosiahnete tým, že budete písať hejterské statusy?

Blaha: Budem upozorňovať na tieto veci, lebo keď ich budete zamlčiavať, tak tento problém vybuchne.

Celá relácia TU