Po spievaných pašiách z Evanjelia podľa Matúša sa biskup Viliam prítomným veriacim prihovoril myšlienkami, v ktorých uvažoval nad ľudským životom a nad tým, ako je cesta života človeka podobná s cestou života Ježiša Krista. Poukázal na snahu človeka mať svoj život pod kontrolou, nad radosťami a starosťami, ktoré život prináša, ale aj na ľudskú bezmocnosť, ktorú človek v živote častokrát v rôznych situáciách zažíva. Poukázal preto na skutočnosť vstupu Ježiša Krista do života človeka a na význam tejto dejinnej a spásonosnej skutočnosti pre život človeka.

Ako povedal: „Ježiš Kristus nám hovorí, že existuje život pred smrťou a existuje život aj po smrti. Máme dôvod žiť i umrieť. Ježiš Kristus nám ukazuje, ako sa zachovať v každej, najmä ťažkej situácii. Treba ostať verný Bohu, lebo len on môže aj z takýchto udalostí urobiť niečo veľké pre nás. Preto sa na tieto udalosti, o ktorých sme rozjímali a o ktorých budeme uvažovať vo Svätom týždni treba pozerať veľkonočnými očami. Urobme všetko, aby sme kráčali po správnej ceste, aby sme žili podľa svojho svedomia a podľa svojho kresťanského presvedčenia, aj keď nie všetko od nás závisí. A vtedy, tak ako to urobil Pán Ježiš, prijmime keď príde aj niečo nepríjemné a ťažké Božiu vôľu.

My vieme ako veriaci ľudia, že náš kresťanský život nemôže byť nepoznačený krížom, lebo to je jedna z jeho podmienok – kto chce ísť za mnou, nech zaprie  sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje. Preto udalosti, ktoré sa stali pred 2000 rokmi nie sú len históriou, na ktorú chceme spomínať, ale sú to udalosti, ktoré sa nám nie raz sprítomňujú a ukazujú dejiny našej spásy, sú aj zdrojom milosti pre nás, ľudí tohto obdobia. Aj dnes Kristus kráča ulicami nášho mesta, nášho národa, tohto sveta, všade tam, kde žijú a kde trpia ľudia. Preto by sme na to nemali zabúdať, ale byť za to skutočne vďační.“

V závere svojej homílie preto biskup Viliam prítomných vyzval k oslobodeniu sa od závislostí dnešnej modernej doby a povzbudil ich k prežívaniu tajomstiev Veľkej noci slovami:

„Pripravme si predovšetkým svoje srdce. Prežívajme tieto dni Svätého týždňa ako dni, ktoré sa nás bezprostredne týkajú, akoby sme boli do nich zaangažovaní. Zúčastňujme sa aj obradov jednotlivých dní. Prežime aj v našich rodinách a spoločenstvá tieto dni inak, ako obyčajné dni. Viac ticha, viac modlitby. Je teda na nás, bratia a sestry, ako sa postavíme k týmto udalostiam spásy. Aj od toho závisí, ako prežijeme Veľkú noc, ale predovšetkým od toho závisí aj naša budúcnosť v duchu dnešnej modlitby – Pane láskavo nám pomáhaj, aby sme nasledovali jeho príklad v utrpení a tak mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní.“

Vo farnostiach Nitrianskej diecézy sa popri slávení Palmovej nedele v tento deň konali aj spoločné vysluhovania sviatostí zmierenia, či pobožnosti krížovej cesty.

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.