Biskup Trondheimu Erik Varden: Nezľahčujme liturgiu, vedie nás k Bohu

Liturgia nás uvádza do tajomstva

Nórsky biskup a bývalý opát trapistov zdôrazňuje, že liturgia je mimoriadnym pedagogickým prostriedkom. Prostredníctvom svojich znakov, textov, činností, prítomnosti i neprítomnosti upútava našu pozornosť a prehlbuje naše vedomie.

„Ak necháme liturgiu, aby k nám prehovárala, a budeme sa na nej zúčastňovať, budeme priťahovaní k tajomstvu. Ak jej dovolíme hovoriť k nám a neurobíme z nej niečo banálne a nudné, odhalí sa nám tajomstvo Veľkého pôstu a budeme pripravení na Veľkú noc,“ uisťuje biskup Varden v rozhovore pre portál Ecclesia.

Kontemplácia Kristových rán ukazuje, ako pristupovať k vlastným zraneniam

Zdôrazňuje, že kontemplácia Kristových rán nás učí správnemu prístupu k našim zraneniam: uznať, že existujú a sú skutočné, no zároveň vedieť, že náš život sa na ne nezužuje a nekončí pri nich. Tento kresťanský realizmus kontrastuje s dvoma tendenciami, ktoré dnes dominujú v západnom svete.

Svet rany skrýva alebo ich idealizuje

Prvá spočíva v zakrývaní zranení – retušovaní vlastného obrazu na Facebooku či Instagrame, aby sme ukázali, že sme úspešní, zdraví a šťastní a máme mnoho priateľov. Druhou, opačnou tendenciou je idealizovanie vlastných rán a ich prehnané vystavovanie na obdiv, čo prináša riziko, že sa uzavrieme do svojich zranení.

Nedôvera, sklamanie a úzkosť – to sú naše zranenia

Nórsky biskup priznáva, že v Európe i v západnom svete ľudia skutočne trpia. Sú zranení nedôverou a sklamaním, ktoré často vedú k osamelosti a izolácii. „Nosíme v sebe aj ranu úzkosti, ktorá sa stáva čoraz bolestivejšou, keď si uvedomujeme politickú, ekonomickú a ekologickú nestabilitu…,“ hovorí biskup Varden.

V Kristovi nás Boh vedie od utrpenia k životu

Zdôrazňuje, že keď kontemplujeme Kristove rany, kontemplujeme aj samých seba – našu zranenú prirodzenosť – a uvedomujeme si vlastnú zodpovednosť za spáchané zlo. No nezostávame pri tom. V Kristovi nás Boh vedie od utrpenia a smrti k plnosti života, k vzkrieseniu.

Hľadať pomoc v liturgii a kultúre

Podľa biskupa Vardena je pôstne obdobie aj dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad naším vzťahom ku krížu a nad našou citlivosťou na utrpenie. Uvedomujem si, čo znamená skutočnosť, že Boh, ktorý je všemohúci, plne prijal našu krehkosť a pre mňa sa nechal mučiť až na smrť? Pomôcť v tom môže predovšetkým účasť na liturgii, ale aj umenie, literatúra a hudba. Vedú totiž k „pátosu“ a otvorenosti a umožňujú nám pozrieť sa novým pohľadom na to, čo je nám známe, dodáva nórsky biskup.

Pápež vie, čo je najdôležitejšie

Biskupa Vardena tento rok požiadali, aby viedol pôstne duchovné cvičenia pre Svätého Otca a Rímsku kúriu. Na otázku, ako vníma nového pápeža, odpovedal:

„Mám dojem, že je to človek veľkej poctivosti, múdry a trpezlivý vodca. Od samého začiatku sa zameral na jednotu a poukázal na Krista, na to, čo je najdôležitejšie. A to je úžasné. Okrem toho vyžaruje zvláštny druh stability a pokoja. Ľudia hovoria, že má schopnosť vstúpiť do priestoru a naplniť ho pokojom. A to je veľký dar,“ hovorí biskup Varden.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk