Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, zavedenie amerických ciel totiž bude mať v strednodobom horizonte negatívne dopady na svetový trh s ropou. Následne by sa to malo premietnuť aj do cien palív na slovenských čerpacích staniciach.

„Vplyv na ceny na Slovensku by nemal byť z krátkodobého hľadiska žiadny. Zo strednodobého hľadiska rast protekcionizmu v zahraničnom obchode s očakávanými odvetnými krokmi Kanady, Mexika a Číny či prípadne ďalších krajín zasiahnutých americkými dovoznými clami, bude mať negatívny dopad na globálny ekonomický rast a bude viesť k spomaleniu rastu dopytu po rope. To by mohlo tlačiť jej ceny na nižšie úrovne s následným možným poklesom cien palív aj na Slovensku,“ vysvetlil Pánis.

Donald Trump už podpísal exekutívne príkazy, v ktorých uvalil 25- percentné dovozné clá na Kanadu (s výnimkou energetických surovín, kde je clo 10 percent) a Mexiko a 10-percentné na Čínu. Spojené štáty pritom dovážajú asi 4,3 milióna barelov ropy denne z Kanady, čo predstavuje rádovo 60 percent ich celkových importov a ďalších okolo 0,5 milióna barelov z Mexika, ktoré sa teda podieľa na amerických importoch siedmymi percentami.

„Prvá reakcia ropného trhu na americký protekcionizmus je rast cien, najmä severoamerickému benchmarku WTI pri minimálnom odraze severomorskej zmesi Brent. Predpokladáme, že tento odraz by mohol postupne odznieť, keďže americké clá v zásade neznamenajú obmedzenie ponuky ropy,“ dodal Pánis.

Clá si podľa neho odnesú najmä ťažobné firmy z oboch zasiahnutých krajín, ktoré majú limitované možnosti pretrasovať svoje exporty mimo USA. To ich bude tlačiť do určitého diskontu cien s cieľom vykompenzovať clá, aby ostali konkurencieschopní. „Okrem toho si vyššie clá „odskáču“ aj samotní americkí motoristi, najmä na americkom stredozápade,“ konštatoval Pánis.