Môj profil 
Predplatné
Pod hladinou jazera Iznik, kde v staroveku ležalo mesto Nicea, sa objavili starorímske ruiny. Pravdepodobne patria bazilike, kde sa v roku 325 uskutočnil prvý ekumenický koncil v dejinách kresťanskej cirkvi, ktorý odsúdil ariánsky blud a oficiálne rozhodol o charaktere Ježišovej božskej podstaty a dal ju na rovnakú úroveň k Bohu-Otcovi. Takto vzniklo tzv. nicejské vyznanie viery, ktoré dodnes vyslovujeme v modlitbe „Verím v Boha“. Okrem toho sa na koncile stanovil spôsob vyhlasovania dátumu Veľkej noci.
Live Science lokalizuje zrúcaniny v hĺbke dva až tri metre v jazere a 50 metrov od jeho brehu, asi 2 hodiny cesty od Istanbulu, ktorý bol v staroveku slávnym Konštantínopolom. Že ide skutočne o nicejskú baziliku, môže potvrdiť aj ďalšie skúmanie pod základmi, pretože bazilika bola postavená na mieste staršieho pohanského chrámu boha slnka Apolóna.
Počas výskumu sa už našlo niekoľko ľudských hrobov pod hlavnou priečnou stenou baziliky, známej ako kňazská stena, kde bola zdvihnutá plošina pre klérus. V hroboch bolo niekoľko mincí pochádzajúcich z vlády rímskych cisárov Valensa (364-378) a Valentiniána II. (375-392).
Ako píše britský The Mirror, archeológ Mustafa Şahin, vedúci archeológ na univerzite Bursa Uludağ, strávil roky hľadaním tohto posvätného miesta na brehu jazera. Až keď sa dostal k leteckým fotografiám zhotovovanými miestnymi úradmi v meste Bursa už od roku 2013, našiel to, čo po celú dobu hľadal.
Len je mu čudné to, prečo ho úrady neoslovili skôr. Pri najnovšom snímaní jazera z leteckého pohľadu už Şahina konečne skontaktoval člen tímu Saffet Yilmaz a spýtal sa ho na podivné zvyšky štruktúry pod hladinou. „Keď som prvýkrát videl obrázky jazera, bol som celkom prekvapený, že vidím jasnú kostolnú štruktúru. V Izniku som od roku 2006 vykonával terénne prieskumy a odvtedy som nezískal takú nádhernú štruktúru,“ vraví natešený Şahin.
Verí, že ide o kostol postavený na počesť svätého Neofyta, ktorý bol na tomto mieste umučený v roku 303 počas prenasledovania cisárom Diokleciánom. A to by mohlo byť aj miesto, kde sa konal Prvý nicejský koncil pred takmer 1700 rokmi. Kostol neskôr zničilo zemetrasenie v roku 740 a časom sa potopil do jazera.
Şahin tiež poukazuje na ťažkosti počas archeologického odkrývania: „Najťažšie počas výkopu pod vodou je to, že viditeľnosť niekedy klesne pod 10 cm kvôli intenzívnej aktivite rias a planktónu. Ďalšou mimoriadnou ťažkosťou je, že počas výkopu sa šíri sliz v celej vode od vrchu jazera. Zostatky na plytkom povrchu vytvárajú aj vlny, ktoré archeológom nepriaznivo ovplyvňujú prácu.“
Dr Şahin dúfa, že miesto sa po celkovom odkrytí môže stať podmorským múzeom. Návštevníci by sa mohli potápať, aby videli ruiny starobylého kostola, ale plánuje sa aj výstavba 20-metrovej veže, ktorá umožní vidieť zrúcaninu z brehu. Môže sa tiež vybudovať chodník nad jazerom, ako aj ponorená sklenená miestnosť, kde sa ľudia môžu modliť.
