Anjel Pána s pápežom Levom XIV.: Je bolestné rozlúčiť sa s tým, čo miluješ

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V evanjeliu dnešnej liturgie (Mt 10, 37 – 42) počujeme niektoré Ježišove výzvy o tom, ako ho nasledovať a byť svedkami jeho kráľovstva. Nejde len o vonkajšie skutky, ale o úplné zasvätenie sa láskyplnému vzťahu s ním. Aby láska prinášala ovocie, potrebuje aspoň tri veci: odpútanosť, stratu a pohostinnosť.

Po prvé, odpútanosť. Ježiš hovorí: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden; a kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden” (Mt 10, 37). Keď Pán začína posielať svojich apoštolov na misiu, chce, aby boli slobodní od akýchkoľvek pút. To sa však týka každého, pretože aj tie najvýznamnejšie vzťahy nachádzajú svoju plnosť prostredníctvom lásky, ktorú nám dáva Kristus. Uvažujme o manželskom živote: možno ho naplno žiť len tým, že „opustíme“ rodičovský dom (porov. Mt 19, 6), aby sme sa zaviazali k manželskému životu. Môžeme uvažovať aj o výchove detí. Pomáhame im naplno rozvíjať svoje možnosti a byť šťastnými tým, že ich učíme „stáť na vlastných nohách“ a robiť vlastné rozhodnutia. Svätý Augustín hovorí: „Je bolestné rozlúčiť sa s tým, čo miluješ. Predsa aj roľník dočasne stráca to, čo zaseje“. (Kázne 330: 2) Len tým, že toto semeno „stratí“ zasiatím do zeme, môže vidieť, ako rastie.

V tomto zmysle je láska tiež stratou. Ťažko nám to pochopiť, najmä vo svete, kde sa prehra považuje za slabosť a sme posadnutí vlastníctvom a hromadením. Láska však prináša ovocie len v darovaní seba: keď sme ochotní stratiť trochu zo seba, aby sme urobili miesto pre druhého; stratiť trochu času, aby sme vypočuli priateľa; stratiť trochu pohodlia, aby sme sa podelili v čase ťažkostí. Podľa evanjelia tí, čo si strážia svoj život len pre seba, ho v skutočnosti strácajú (porov. Mt 10, 39), lebo sa neotvárajú radosti lásky a stávajú sa neplodnými. Preto nás Ježiš pozýva prijať kríž. Ponúkol seba samého, stratil seba, a práve tak sme mohli prijať jeho život v hojnosti. Rovnako aj my, ak žijeme logikou darovania sa, budeme schopní prinášať nový život do našich vzťahov.

Napokon, pohostinnosť. Láska sa prejavuje konkrétnymi rozhodnutiami a skutkami; záväzkom tvoreným z malých každodenných gest, ako je podanie pohára vody smädnému (porov. Mt 10, 42). Ježiš poslal svojich učeníkov pred sebou bez zásob, aby závislosťou od pomoci iných vzbudzovali pohostinnosť v tých, ktorých stretávali. Tým, že prijímame tých, čo prichádzajú v Ježišovom mene, prijímame jeho aj nebeského Otca, ktorý ho poslal. Láska k Pánovi vždy zahŕňa prijatie našich bratov a sestry.

Drahí priatelia, modlime sa k Panne Márii, ktorá milovala svojho Syna s vedomím, že ho aj stratí. Nech nám pomáha byť pokornými a radostnými svedkami Kristovej lásky.

Preklad sr. Jana Pavla Halčinová DKL

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk