Analytik Bránik a exvyšetrovateľ Šátek sa zastali Sulíka: “Krízový štáb nerozhoduje o kľúčových opatreniach. Nie je to jeho úloha, ani právomoc – je to poradný orgán vlády”

Bezpečnostný analytik Radovan Bránik komentoval konflikt Matoviča a Sulíka, no upriamil pozornosť aj na vyhlásenie ministerky investícii Veroniky Remišovej zo strany Za ľudí. “Do toho zatne podpredsedníčka vlády, že Ústredný krízový štáb rozhoduje o kľúčových opatreniach. A Sulík je za zlého, lebo nemá EQ a opúšťa Ústredný krízový štáb v ťažkej hodine, keď rozhoduje o kľúčových veciach… A ľud sčasti tlieska a sčasti pľuje.”

“No a v tom virvare zaniká “drobnosť,” a síce zákon. Podľa zákona Ústredný krízový štáb nerozhoduje o kľúčových opatreniach, nerozhoduje totiž o ničom. Nie je to jeho úloha, ani právomoc – je to poradný orgán vlády. Najvyšší síce, ale stále len poradný. Zvlášť v núdzovom stave všetky opatrenia týkajúce sa obmedzenia základných práv a slobôd smie prijímať len vláda,” podčiarkuje Bránik

Dodal, že kvôli tomu premiér, ani minister hospodárstva na zasadnutí ÚKŠ byť nemusia. “Ideálne by dokonca bolo, ak by ani vôbec neboli. Jediní traja ministri, ktorým to vyplýva zo zákona ako povinnosť sú ministri vnútra, zahraničia a obrany, v úlohe predsedu a dvoch podpredsedov. Všetky ostatné ministerstvá majú byť zastúpené výhradne a doslovne špecialistami z odborov krízového riadenia, štatút už jednoduchšie a jasnejšie snáď ani nemôže byť napísaný.”

Loď bláznov

“A tak sme svedkami útokov premiéra na ministra hospodárstva kvôli predčasnému odchodu zo zasadnutia, na ktorom ani byť nemal, a podpredsedníčka vlády zas trepe o údajnom rozhodovaní ÚKŠ o opatreniach, pričom ten nič také robiť nesmie. Smie vláde doručiť návrh súboru opatrení a tá smie, ale nemusí sa s nimi stotožniť – a až v prípade, že si ich osvojí, stanú sa záväznými.”

Radovan Bránik podotkol, že právomoci vlády sú v núdzovom stave neodňateľné a nedelegovateľné. “To je daň za vychýlenie trojdelenia moci počas núdzového stavu. Vláda má a musí dostať na stôl návrhy ÚKŠ a je povinná rozhodnúť o tom, či ich prijme a schváli, alebo nie.”

V normálnej krajine by si podľa neho ľudia nezamieňali EQ s IQ a použili by radšej ako prvé to druhé. “Na lodi bláznov však ústava neplatí a vládne sa prostredníctvom fejsbúkových dekrétov. Plnenie zákonov a nariadení sa očakáva iba od plebsu. Bežný obyvateľ je citovo vydieraný a zastrašovaný, keď sa nedostatočne adaptuje na nové, prísnejšie podmienky. Premiér a podpredsedníčka vlády však nemusia poznať ani ústavu, alebo zákon 227, ktorým sa riadi núdzový stav.”

“Stačí, že vedia fackať Sulíka. A nikdy si nepripustia, že ľuďom sa nekompetentných vrcholných predstaviteľov s nadbytkom EQ a minimom IQ jednoducho už nechce poslúchať. Že by sa oveľa ochotnejšie prispôsobovali opatreniam, ak by v tom neboli sami a krajinu by viedli skutoční lídri.”

Bránik podotýka, že jeho komentár nie je o tom, že by si želal návrat Smeru. “Milí citoví vydierači, ktorí obvineniami z tejto túžby zabíjate akúkoľvek racionálnu kritiku členov Matovičovej vlády; zdevastovaná a bezradná opozícia je posledným danajským Ficovým darom tejto krajine. Ale naštudovať si ústavu za 12 rokov naozaj stihnúť mohli.”

Šátek: Takéto rozhodovanie nevzbudzuje v občanoch dôveru

Podobný pohľad na vec ako analytik Bránik má aj bývalý policajný vyšetrovateľ a exriaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek. Ten na sociálnej sieti uviedol, že kompetentní prijímajú opatrenia ako pištoľníci. “Strieľajúci od pása.”

“Bazírovanie na dodržiavaní právneho poriadku štátu zo strany ústavných činiteľov a ešte v krízovej situácii nie je žiadny „formalizmus“ či „právny purizmus“ ale je to elementárna požiadavka v núdzovom stave na dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti prijímaných opatrení obmedzujúcich základné ľudské práva a slobody,” myslí si Šátek.

Dodáva však, že pokiaľ sa mediálne rozčuľujú premiér Matovič i minister Krajčí z previnenia ministra hospodárstva Sulíka z predčasného odchodu z rokovania ÚKŠ, tak by si mali najprv nechať vysvetliť od znalej osoby, že minister hospodárstva nie je v zmysle štatútu prijatého vládou jeho členom.

“V zmysle štatútu čl. 2 ods. 4/ členom ÚKŠ „sú zástupcovia, ktorých určuje príslušný vedúci“, čiže je to osoba, ktorú za ministerstvo hospodárstva SR určí jej štatutárny orgán t.j. minister. Je treba požiadať aj ministerku V. Remišovú, aby presne vychádzala pri svojich vyjadreniach z kompetencií ÚKŠ, keďže tento na danom zasadnutí nerozhoduje „o kľúčových a zásadných opatreniach pre ľudí.“ a pravdaže nemá žiadnu kompetenciu „rozhodovať o krajine“.”

Odborník vysvetlili, že v zmysle čl. 3 ods. 1/ je ÚKŠ len „koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky na riešenie krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu“. Všetky svoje prijaté závery pre riešenie krízovej situácie je povinný podľa ods. 2/ predložiť vláde SR, ktorá tieto musí prerokovať na svojom zasadnutí a prijať zodpovedajúce uznesenie, ktoré zverejní v Zbierke zákonov, čím sa toto rozhodnutie vlády stane zákonom.

“Aj z tohto dôvodu odchod ministra Sulíka nemá a nemôže mať žiadny vplyv na konečné rozhodnutie, keďže závery ÚKŠ sú len „návrhy“, ktoré aj tak musí prerokovať vláda SR i za účasti ministra hospodárstva SR.

“Ďalšia poznámka V. Remišovej, že „Tiež ma mrzí, podobne ako Riša, že nemáme podrobnejšie dáta, že netestujeme a netrasujeme viac“ je pre nás občanov v podstate len priznaním už dávno známeho faktu, že ÚKŠ i za účasti členov vlády SR rokujú a rozhodujú o návrhoch opatrení, ktoré zásadným spôsobom celoštátne ovplyvňujú kvalitu života ako aj zasahujú do našich práv a slobôd bez toho, aby mali dostatočné údajové podklady a ich podrobné analýzy o súčasnej epidemiologickej situácii na Slovensku, že všetci vieme, že sa stále málo testuje a že sú stále podhodnotené počty pracovníkov regionálnych úradov zdravotnej starostlivosti k trasovaniu možných infikovaných osôb a už vôbec sa k tomuto účelu nevyužívajú zákonné možnosti o využívaní telekomunikačných dát.”

Takýto spôsob prijímania opatrení – ako pištoľníci strieľajúci od pása – podľa Jozefa Šáteka nevzbudzuje v občanoch dôveru a nie je sa potom čo čudovať, že k ich plneniu aj tak pristupujú.