Môj profil 
Predplatné
Slovenský lyžiar Adam Žampa reaguje v cieli 2. kola slalomu mužov na XXII. zimných olympijských hrách v Červenej Poľane 22. februára 2014. Foto: FOTO TASR/Michal Svítok
Soči/ Červená Poľana 23. februára (TASR) – Keď Mario Matt pred 14 rokmi v slovenskom zimnom stredisku Plejsy-Krompachy skončil tretí v slalome Európskeho pohára, bol to jeho dovtedy najlepší výsledok sezóny. Pre TASR sa vtedy vyznal, že jeho cieľom je do konca zimy preniknúť do popredia Svetového pohára a v ďalšej sa úspechmi etablovať v elite. O dva týždne neskôr vyhral klasický slalom SP v renomovanom Kitzbüheli a slávil ho pri svojom prvom štarte na Ganslernhangu s vysokým štartovým číslo 47…
To však nebolo všetko, o ďalší mesiac triumfoval aj v Schladmingu. Na mimoriadne strmom svahu Planai, na trati, ktorú lyžiarsky národ Rakúska uctieva azda najviac zo všetkých slalomoviek. Je zrejmé, že zhluk týchto triumfov bol motorom kariéry mladého rakúskeho zjazdára, v ére po štarte na východe Slovenska vyhral v priebehu dvoch mesiacov tri slalomy v EP a dva v SP. V nasledujúcej sezóne sa stal majstrom sveta s na domácich svahoch v St. Antone vtedy získal aj striebro v kombinácii. Ďalší titul svetového šampióna pridal v roku 2007. Dnes 34-ročný Matt sa v sobotu večer stal aj olympijským víťazom.
Slovenský lyžiar Adam Žampa skončil v olympijskom slalome šiesty a keď od TASR počul zmienku o roku 2000 na Plejsoch, ihneď žartovne zareagoval: “Neviem, či som sa nenarodil, keď on už vyhrával… Ale vážne, v roku 2000 som ešte na lyžiach ani netrénoval, ba ani v roku 2001. Vlastne som začal až v roku 2002, keď už bola teda majster sveta.”
Adama jeho rakúsky rival úprimne fascinuje. Najmä jeho skúsenosť a rozvaha: “V živote by som o ňom nepovedal, že tak dlho bude takýmto štýlom jazdiť vpredu. Ten štýl je nepekný, mne sa na oko nepáči. Ale myslím si, že to je hlava. Je to o psychike.”
No nie vždy to u Matta bolo so psychikou s “kostolným poriadkom”. Po dvoch úspešných sezónach sa od neho začalo odvracať šťastie. V roku 2002 si komplikovane zranil rameno, ktoré ho odstavilo z dobre vyjazdenej cesty. Stopu späť hľadal veľmi dlho, následky zranenia sa ozývali, spolu s nimi prišli problémy s novým, lyžiarskym materiálom a logicky “haprovala” aj mentálna sféra stále ešte mladého lyžiara. Vtedy mu pomohli kone. Svoju lásku k nim objavil už dávno, ale rozvil ju práve v časoch, keď nemohol trénovať, lebo medzitým sa mu dostavili aj bolesti chrbta. “Ako dieťa som nikdy žiadneho koňa nedostal, ale mohol som si ho dovoliť kúpiť po mojom titule,” vyznával sa Matt po svojom druhom titule, ktorý získal v roku 2007 v Aare: “Aj vďaka týmto skvelým zvieratám som nikdy neprestával veriť vo veľký návrat.”
