Najvyšší súd Spojených štátov minulý týždeň zrušil podstatnú časť Trumpovej colnej politiky. Prezident následne zaviedol nové desaťpercentné clo na základe iného zákona a avizoval, že ho zvýši na 15 percent. Podľa hlavnej ekonómky EBOR Beaty Javorčíkovej však budú mať tieto kroky na krajiny, v ktorých banka pôsobí, len „veľmi obmedzený“ vplyv.

EBOR vznikla v roku 1991 s cieľom pomôcť krajinám bývalého sovietskeho bloku pri prechode na trhové hospodárstvo. Neskôr rozšírila svoje aktivity aj na Blízky východ, do severnej Afriky a častí subsaharskej Afriky. „Vplyv amerických ciel na naše krajiny pôsobenia bol obmedzený, oveľa nižší, než sa predpokladalo,“ uviedla Javorčíková.

V najnovšej správe banka odhaduje, že hospodársky rast v jej regiónoch sa tento rok zrýchli na 3,6 percenta a v roku 2027 dosiahne 3,7 percenta. „Niektoré krajiny by potenciálne mohli profitovať z nižších ciel, napríklad Srbsko, Bosna a Hercegovina, Moldavsko alebo Tunisko, no celkový obraz sa nemení,“ dodala.

Zároveň upozornila, že „plný dosah ciel sme ešte nepocítili“, keďže veľká časť exportu za rok 2025 sa dostala na americký trh ešte pred nadobudnutím opatrení účinnosti.

EBOR tiež poukázala na to, že rozmach umelej inteligencie podporil dovoz technologických produktov do Spojených štátov vrátane polovodičov. To by mohlo byť prínosom pre krajiny strednej Európy, pobaltské štáty, ako aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré tieto výrobky vyvážajú.