Môj profil 
Predplatné
Osemdesiatdvaročná exministerka, ktorá slúžila v administratíve prezidenta Billa Clintona, vystúpila s prejavom na Westminsterskej univerzite vo Fultone v štáte Missouri. Práve na pôde tejto univerzity mal Winston Churchill v roku 1946 známy prejav, v ktorom hovoril o vzniku železnej opony.
Podľa Albrightovej by Spojené štáty mali spolupracovať s celým svetom a nemali by sa izolovať. Uviedla, že konzervatívny americký prezident Donald Trump prispieva “k demontáži svetového poriadku”, ktorý akceptovali prezidenti z oboch hlavných amerických politických strán od konca druhej svetovej vojny.
Albrightová podľa agentúry AP konštatovala, že súčasná americká zahraničná politika pripomína tú, ktorú rezort diplomacie presadzoval po prvej svetovej vojne, keď mnohí “akceptovali protekcionizmus, zľahčovali vzostup fašizmu, bránili pomoci obetiam útlaku a v konečnom dôsledku ohrozili bezpečnosť nášho sveta”.
Trumpa nenávidí, je opakom Hillary
Je pochopiteľné, že Albrightová kritizuje Trumpa. Pred jeho víťazstvom v prezidentských voľbách totiž vehementne podporovala ultraliberálnu kandidátku Hillary Clintonovú za frakciu demokratov.
Clintonová podporuje extrémne feministické hnutia, zasadzuje sa za tzv. práva žien a z nich vyplývajúce potraty až do 9. mesiaca tehotenstva a angažuje sa v boji za homosexuálne manželstvá a adopcie. Počas svojej kampane sľubovala za tieto zvrhlosti bojovať. Albrightová na jej podporu vyzvala všetky ženy, že Clintonovej musia pomôcť – teda musia ju voliť, pričom dodala: “Zapätajte si, v pekle je špeciálne miesto pre ženy, ktoré si nepomáhajú”. Ženy našťastie vycítili, v akom pekle by skončili, keby ju, naopak, zvolili…
“Balkánska mäsiarka”, či detské obete, ktoré “stáli za to”
Albrightová, rodená Korbelová, je rodáčka z pražského Smíchova. Na začiatku 2. svetovej vojny jej pri úteku rodiny cez Belehrad do Londýna zachránili život srbské rodiny, ktoré ju a zvyšok jej židovských príbuzných ukrývali pred nacistami. O polstoročie neskôr sa im však za to “odmenila bombami”:
Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou Spojených štátov pri OSN. V decembri 1996 ju prezident USA Bill Clinton vymenoval do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA. V tejto funkcii na jar 1999 presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré malo byť trestom za to, že juhoslovanská vláda na čele so Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí. Počas útokov bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy má Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”.
Albrightovej sa vyčíta, aj fakt, že v Bosne v rokoch 1992-1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov v Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu. Výberové konanie na privatizáciu bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.
Koncom 90. rokov Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.
Preslávil ju tiež výrok, keď v roku 1996 v interview s Lesley Stahlovou uviedla, že 500 tisíc mŕtvych irackých detí ako obetí irackých sankcií je prijateľná cena, keď doslova uviedla: “Stálo to za to”.
