Môj profil 
Predplatné
Na začiatok nám niečo povedzte o vašom spolku Pektusan. Čo je vašim poslaním? Akými spôsobmi vlastne môžu spolupracovať Česi a Slováci so vzdialenými Kórejcami?
Spoločnosť česko-kórejského priateľstva Pektusan bola založená v 90-tych rokoch a usiluje sa o vytváranie priateľských vzťahov medzi ľudom Česka, Slovenska a KĽDR. Jej poslaním zároveň je šíriť osvetu a pravdivé informácie o tejto krásnej krajine a napomáhať vzájomnému rozvoju kultúrnych, vedeckých, politických a hospodárskych vzťahov. S KĽDR spolupracujeme prostredníctvom jej ambasády, ktorá sa nachádza v Prahe.
Ako ste sa dostali do takéhoto spolku? Na účasť v ňom asi nestojí rad.
Ja osobne som sa do Pektusanu dostal tak, že môj kamarát, ktorý je tiež podporovateľom KĽDR, získal kontakt na Pektusan a oni nás pozvali na schôdzu. Nakoniec nás prijali medzi seba. Momentálne vďaka zavedeniu elektronickej prihlášky sa nám neustále hlásia noví záujemcovia o členstvo respektíve spoluprácu s našou organizáciou.
Ako často vaši členovia navštevujú KĽDR?
Zvyčajne ju navštevujú pri príležitosti významných sviatkov alebo konferencií štúdijných skupín čučche, tento rok sa konali dva takéto výjazdy našej organizácie do KĽDR. Nie je to ale pravidlom, napríklad minulý rok členovia Pektusanu v KĽDR neboli.
Máte aj nejaké administratívne problémy pri cestách na ďaleký Východ?
Keďže momentálne je politika Česka aj Slovenska orientovaná prozápadne, tak ani dopravné spojenie s východom nie je až také, ako v minulosti, keď lietali lietadlá do KĽDR aj z miest východného bloku. Mali sme však šťastie, že v čase našej cesty do KĽDR letel priamy let z Prahy do Pekingu, takže sme prestupovali iba tam. Najzložitejšie bolo vybavovanie víz do Číny, cez ktorú sme prechádzali a tým pádom sme potrebovali tranzitné víza. Ale so samotnou KĽDR nebol s vízami ani inými formalitami žiadny problém.
Aké sú vaše poznatky z pobytov v KĽDR? Akým životom tam žijú bežní obyvatelia?
Moje poznatky z ciest do KĽDR sú rozhodne pozitívne a som šťastný, že som mohol túto krajinu navštíviť, dozvedieť sa viac o ideológii čučche a o živote miestnych ľudí. Ľudia v KĽDR žijú pokľudným a mierumilovným spôsobom života, ktorý by sme im mohli závidieť. Neženú sa za peniazmi tak ako ľudia v kapitalistických krajinách a vďaka socialistickému systému je ich život bezstarostnejší.
Kedy ste naposledy boli v KĽDR vy?
Ja som navštívil KĽDR v apríli tohoto roka a v auguste tam bol náš prvý podpredseda.
Momentálne je KĽDR dosť ekonomicky izolovaným štátom. No zdá sa, že krajina môže existovať aj takto. Povedzte nám niečo o bežnom živote ľudí v tejto zlou povesťou opradenej krajine.
Bežný život v KĽDR by sme mohli prirovnať k bežnému životu v socialistickej krajine, akou sme boli aj my. Neexistuje tam nezamestnanosť, každý má zabezpečené bývanie, bezplatnú lekársku starostlivosť a bezplatné vzdelávanie. Akurát v KĽDR je viac kladený dôraz na posilňovanie revolučných tradícií, triednej uvedomelosti a jednoty. Keďže je riadená na princípoch ideológie čučche, darí sa jej prežiť aj v takýchto zložitých podmienkach medzinárodnej izolácie.
Ako celkovo vyzerá ekonomika krajiny? Sú si úplne sebestační? Prípadne, ktoré komodity sú nútení dovážať z krajín ako Čína a pod.?
Ekonomika krajiny je založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a centrálnom plánovaní. KĽDR sa snaží byť sebestačná a v mnohých veciach sa jej to aj darí, ale stále sa nájdu veci, ktoré musí dovážať, napríklad ropu, pretože tá sa v KĽDR nevyskytuje. Veci, ktoré sa u nich nevyskytujú, sa snažia nahrádzať alternatívnymi spôsobmi.
Niektorí cestovatelia, ako napríklad Whisky z kapely Slobodná Európa, hovoria o KĽDR ako o najdepresívnejšej krajine na svete. Sú ľudia v Severnej Kórei skutočne gniavení režimom a trpia rôzne bezprávie? Videli ste tam hlad? Aké tovary sú v obchodoch? Chýbajú im základné veci ako niekedy počas výpadkov za socializmu u nás?
Určite nie. Myslím si, že ľudské práva sú v KĽDR dodržiavané viac ako u nás. Krajina na mňa nepôsobila vôbec depresívne, naopak, jej obyvatelia mi pripadali šťastnejší ako u nás. Ja mám niekedy depresiu keď kráčam v našom okresnom meste po ulici a vidím tých zachmúrených ľudí, uštvaných z kapitalistického systému.
Žiadne náznaky nejakého hladu sme tam nevideli. Nemôžem povedať, aké sú tam tovary v bežných obchodoch, pretože tie som nenavštívil. Navštívili sme iba hotelový obchod, kde sa dali nájsť zahraničné produkty ako aj výrobky z KĽDR. Avšak na uliciach sme videli bežné obchody, kde Kórejci chodili a nakupovali a nikde sme nevideli žiadne fronty. Myslím si, že ľuďom v KĽDR nechýba nič, pretože štát im garantuje všetky základné potreby. Občania KĽDR žijú dôstojným životom, o čom sme sa počas našej návštevy mohli presvedčiť.
Veria úprimne v kult vodcu, alebo je to iba hrané, ako u nás 1. máj za komunistov?
Som presvedčený o tom, že svojho vodcu si vážia a videl som to nadšenie, keď sa maršal Kim Čong Un objavil na tribúne počas vojenskej prehliadky. Rovnako prechovávajú veľkú úctu k prezidentovi Kim Ir Senovi a vodcovi Kim Čong Ilovi, čo sme mohli vidieť v Paláci Slnka Kumsusan, kde sa nachádza mauzóleum a Kórejci mali slzy v očiach, keď sa boli pokloniť pamiatke svojich vodcov.
Je smutné, že u nás také revolučné nadšenie za socializmu od smrti J. V. Stalina nevládlo.
Trump aj Kim Čong-un vo vyjadreniach viackrát použili slovo vojna. Je podľa vás reálny nejaký väčší vojenský zásah USA a spojencov na území KĽDR?
KĽDR našťastie disponuje jadrovými zbraňami, vďaka čomu sa zrejme Spojené štáty neodvážia ju napadnúť. USA však naďalej provokujú KĽDR svojimi vojenskými manévrami. Obyvatelia KĽDR sú pripravení do posledného muža brániť svoju krajinu a disponujú veľmi silnou armádou, ale verím tomu, že k vojne nedôjde.
Tu treba podotknúť aj to, že imperialisti vždy napadli len štáty vnútorne nepevné, rozvrátené, kde sa mohli spoľahnúť na predajnú opozíciu (kolaborantov) a na sieť svojich agentov, pričom v KĽDR nemajú ani jedno, ani druhé. Ak je socialistický štát pevne podporovaný svojím ľudom, budú útočníci porazení, ako za občianskej vojny v sovietskom Rusku, Veľkej vlasteneckej vojny alebo americko-kórejskej vojny.
