Čoho sa dotknú, to títo mudrci pokazia – na margo protislovenskej junty, ktorá drží Slovensko v pazúroch, si to povedal mnohokrát za posledné tri roky asi každý vlastenec, len väčšinou pri tom možno použil trochu výstižnejšie slová.

Optimisti si pritom niekedy zvyknú tiež pomyslieť, že hoci toho hegero-matovičo-čaputovci stihli naozaj dosť, chvalabohu, ešte stále existujú oblasti, ktoré sa im ešte nepodarilo objaviť a kreatívne sa v nich realizovať – ak to máme povedať slušne. Ešte stále je tu všeličo, čo nestihli „pobantovať“.

Lenže oni, keďže sú naozaj vynaliezaví, postupne prichádzajú aj na tie najabsurdnejšie možnosti ako dať korporáciám novú príležitosť na biznis. Jednou z takýchto doposiaľ nedotknutých možností je vymeniť vonkajší vzhľad našej slovenskej krajiny, pohľady na našu krásnu prírodu očami turistu, návštevníka, ale aj domáceho obyvateľa, za zisk pre prevádzkovateľov veterných elektrární.

A práve tento nedostatok sa rozhodli dočasne poverení ministri Hirman a Budaj napraviť. Inšpiroval ich zrejme pohľad z bratislavského hradného kopca na nádherné romantické veterné plantáže hneď za rakúskou hranicou. Hoci ich šafárenie sa končí už o dva a pol mesiaca, stihli sa ešte podpísať pod plán obrovskej výstavby veterných elektrární po celom Slovensku. Má ísť až o 66 (!) lokalít na západnom, strednom i východnom Slovensku (ich zoznam nájdete tu).

Keby sa tento šialený plán zrealizoval, tak by Slovensko doslova zmenilo svoj vzhľad, zmenilo by sa na krajinu veterných mlynov. Treba si uvedomiť, že bežná výška takéhoto zariadenia je 130, 150 či až 180 metrov, pričom sa stavajú na miestach, kde vetru nič nestojí v ceste, teda na otvorených rovinách a na kopcoch, teda by ich bolo vidieť prakticky kdekoľvek. Bol by to už naozaj koniec akejkoľvek predstave urobiť zo Slovenska „druhé Švajčiarsko“, teda miesto, kam by vďaka krásnej krajine a prírode návštevníci radi chodili a domáci by tam radi žili.

Slovenská republika už teraz pre seba vyrába dostatok elektrickej energie a po dokončení štvrtého bloku v Mochovciach budeme čistým vývozcom elektriny. Slovensko teda vôbec nepotrebuje stavať veterné opachy, ktoré z pohľadu dovolenkára a obyvateľa na dlhé desaťročia znehodnotia krajinu, odhliadnuc od ďalších nevýhod (rušivý zvuk, vibrácie, elektrosmog, úhyn vtáctva, ničenie krajiny ďalšími súvisiacimi stavbami nevyhnutnými pre pripojenie k sieti, neekologická výroba a likvidácia a i.).

Hirman s Budajom to oznámili ako veľkú vec: „Ide o systémový prístup k využívaniu veternej energie na Slovensku.“ Pravda je taká, že systémový prístup by mal spočívať v hlavnej zásade: zakázať budovanie takých veterných elektrární, ktoré výrazne narušia vzhľad krajiny. Čiže, rozmenené na drobné, možno s výnimkou pár naozaj neatraktívnych a intenzívne priemyselných oblastí, úplne vylúčiť budovanie tých obrovských vrtulí a v iných oblastiach pripustiť nanajvýš iba malé, nenápadné lokálne veterné elektrárničky, ktoré by neboli vizuálnou dominantou krajiny.

Samozrejme, obyvatelia v dotknutých lokalitách sa proti takejto výstavbe búria. Predstavte si, že žijete niekde na pokojnom mieste na vidieku, kde ste doma, narodili ste sa tam. Má to nevýhodu, že do mesta, do školy, do nemocnice, do obchodu či všade inam to máte ďaleko, ale je to kompenzované príjemným a zdravým prostredím v krásnej slovenskej prírode – to všetko sa zmení, ak vám priamo do výhľadu na lesy a lúky postavia vrtuľové opachy. Kto vyčísli, o koľko sa kvôli zisku energetických korporácií zníži kvalita života ľudí v dotknutých regiónoch?

Nuž ale, pre kompradorov, čiže správcov gubernie pre cudzie panstvo, v rebríčku ich priorít zjavne ležia nejakí domorodci a ich životný komfort až na samom spodku. Pre ich pánov by bolo najideálnejšie, keby tie otravné domorodé bytosti zo Slovenska nadobro zmizli a prestali prekážať medveďom a využívaniu krajiny na produkciu zisku.