Prečo ruský disident a bloger Alexej Navaľný, o ktorom západné médiá tvrdia, že údajne má byť Putinovým vyzývateľom v boji o prezidentskú funkciu, zverejnil video, o ktorom bolo dopredu jasné, že v priebehu niekoľkých málo dní vyjde najavo, že je to podvod, vďaka ktorému Navaľný vyjde v Rusku na posmech?

Logické vysvetlenie je, že ľuďom, ktorí za Navaľným stoja, v skutočnosti nezáleží na Navaľnom a jeho ambíciách a použili ho na špinavú prácu: aby v uplynulých dňoch dostali za každú cenu čo najväčšie množstvo občanov Ruskej federácie do ulíc, nehľadiac na ďalší osud Navaľného preferencií.

Prečo práve teraz?

Prečo práve teraz globálny korporátny mlynček na mediálnu pravdu potreboval upútať pozornosť na to, čo sa deje v ruských uliciach? Bezprostredne potom, ako v USA nastúpili do úradu Kamala Harrisová a Joe Biden, a potom, ako sa nahnevaní Američania zastrájali, že si svoje ukradnuté voľby vezmú späť, hoc aj násilím, si na to dôvtipní čitatelia ľahko dajú odpoveď aj sami.

Aby prekryli historicky bezprecedentné, nevídané udalosti v USA, aby odvrátili pozornosť miliárd konzumentov globálnej mediálnej siete od skutočnosti, že Spojené štáty, niekdajší vzor demokracie a slobody, dnes rozhodne nemajú nič spoločné so skutočnou demokraciou ani slobodou, na to potrebovali, aby svetová verejnosť obrátila pozornosť na niečo iné – najlepšie na Rusko.

Lenže ako to urobiť? Bolo treba vymyslieť nejaký škandál. Hocičo, hlavne aby to zafungovalo okamžite, aby nahnevaní obyvatelia ruských miest vyšli von protestovať – a je jedno, pod akou trápnou a hlúpou zámienkou.

Nič lepšie nebolo poruke, a tak museli použiť možno jediný tromf, ktorý mali: poslať do Ruska Navaľného. Bolo jasné, že úrady Navaľného zatvoria, ale tiež to, že to nebude stačiť, aby Rusi začali masovo protestovať. Chcelo to ešte nejako využiť fakt, že Navaľný bude v médiách. Čo takto vytiahnuť starú, zabudnutú historku o rozprávkovom paláci?

Inšpirovali sa Matovičom?

Nič to zato, že palác nie je Putinov, a že dôkazy pre kľúčové tvrdenia sú iba v „OĽaNO štýle“ (jedna pani povedala) – hlavne aby to nahnevalo čím viac ľudí. A tak sa dostali k slovu profesionálni filmári a s Navaľným urobili krásne 3D fantazijné dielo, presvedčivý dokument o „Putinovom“ paláci (môžete ho vidieť napríklad TU). Tento dokument videlo do tejto chvíle viac ako sto miliónov šokovaných a pohoršených ľudí na celom svete.

Film vykresľuje súvislosti medzi ruskou smotánkou a prezidentom Putinom, pričom sa na základe ohurujúceho množstva tvrdení (kto tvorcom pomáhal všetky tie informácie získať?) snaží divákovi vnútiť predstavu, že v skutočnosti všetkých tých ľudí a všetky tie obrovské miliardy absolútne kontroluje a vlastní jediný človek: 68-ročný Vladimír Putin, ktorého najväčšou životnou ambíciou je na pobreží Čierneho mora pre seba samého vybudovať mnohomiliardový raj na Zemi, rozprávkové sídlo s najväčším luxusom na svete.

Je pravda, čo ten film ukazuje?

Ak by sme to mali posudzovať podľa skúseností z našich končín, tak najskôr to asi bude tak, že čiastočne áno a čiastočne nie. Môže to byť podobný produkt ako tie, ktoré dôverne poznáme aj z práce našich odborníkov, ktorí sa vďaka tomu dostali do vlády: nepochybne mnohé konkrétne informácie, ktoré sa podarilo pracovníkom CIA Navaľného investigatívneho tímu zozbierať, sú reálne, ale problémom je ich syntéza.

Propagandistické diela, akým toto Navaľného filmárske dielo nepochybne vo vrchovatej miere je, sú spravidla zmesou pravdivých a polopravdivých čriepkov informácií, ktorých účelom je vytvoriť určitý obraz. V tomto prípade ide o démonický obraz štruktúry a fungovania ruskej ekonomickej a politickej elity, ktorá však v skutočnosti je nie je až taká odlišná iných štátnych elít, napríklad tej v USA.

Putin po rokoch, keď moc bola v rukách oligarchov orientujúcich sa na Západ, sústredil ju do rúk skupinky svojich ľudí. Asi sotva to bol kóšer proces, avšak možno to bol z jeho hľadiska jediný spôsob, ako zachovať v Rusku nezávislú štátnu moc.

Ako sa na to dívať? Tieto veci zjavne presahujú rámec bežného finančníctva ako vnútroštátneho ekonomického nástroja – ide o kľúčové prerozdelenie moci nad planétou. Pri dlhodobej snahe Západu ovládnuť Rusko si asi treba zodpovedať najprv na otázku, či vôbec v dnešnej dobe môže štátna moc krajiny, ktorá chce byť reálne nezávislá, fungovať inak, než na princípe „deep state“ – štruktúry vzájomne poprepájaných ľudí kontrolujúcich súčasne politickú aj ekonomickú moc. Ktorému princípu dať prednosť: prvoplánovému účtovníckemu hľadisku má dať – dal alebo hľadisku štátnej suverenity?

A pokiaľ ide o to Navaľného rozprávanie o nekonečnom luxuse… Naozaj je ten Putin, ktorý navonok pôsobí ako racionálny a triezvy štátnik so skromným vystupovaním, v skutočnosti korupčný a bezhranične egoistický diktátor, ktorého jedinou skutočnou vášňou je vulgárne opulentný prepych? Je tento vizionár presne takým istým primitívnym mamonárom, akých africká či juhoamerická história pozná nespočet? Čo myslíte?

Najistejšia metóda: spoľahnúť sa na ľudskú závisť

Organizátori nepokojov využili psychologický moment senzácie a tradične aj najlepšiu zbraň mediálnych manipulátorov, ľudskú závisť, aby ľudí filmom ohúrili, a aby za nezanedbateľnej pomoci amerického veľvyslanectva rozpútali vlnu demonštrácií, ktoré sa síce svojím rozsahom nemôžu rovnať tým v USA, ale splnili svoj mediálny účel. A to aj napriek tomu, že sa úradom podarilo uhrať to bez obetí na životoch.

Pred pár dňami navštívili „Putinov palác“ novinári spravodajského kanála MASH. Podarilo sa im nafilmovať stavbársky neporiadok, ktorý panuje vo vnútri. Niet tam ani najmenšej stopy po bezuzdnom luxuse, o akom hovoril Navaľný. Môžete to vidieť TU, prípadne TU.

Video kanála MASH je na internete pomerne dobre ukryté. A tak, kým je už dávno jasné, že majiteľom budúceho hotela je miliardár Arkadij Rotenberg, korporátne médiá (vrátane tých našich) si zatiaľ idú svoju spanilú jazdu. S hystériou, tak typickou, sa snažia vec živiť v nádeji, že sa podarí udržať vlnu protestov, ktoré majú pokračovať aj v ďalších dňoch. A medzitým ďalšie a ďalšie milióny ľudí si pozerajú Navaľného propagandistický film a zhrozene krútia hlavou.

A áno, príbeh o paláci s rozprávkovým luxusom má aj zadné dvierka. Keďže autori scenára vedeli, ako to v paláci reálne vyzerá, vymysleli si trápnu, naozaj veľmi zúfalú a idiotskú výhovorku, proti ktorej je aj zakopnutie o papuču a vybitie si oka na posteli pomerne realistickou verziou: vraj zariadenie paláca plesnivelo, preto museli úplne všetko, čo tam bolo, zdriapať dole, povyhadzovať a všetko začať robiť odznovu! Vrátane fontány pred palácom a ďalšieho exteriérového zariadenia…

Mimochodom, takýto evidentne politicky motivovaný podvod by aj v „demokratických“ krajinách mohol súd celkom oprávnene považovať za organizovaný pokus o očiernenie a zvrhnutie demokraticky zvoleného prezidenta a odmeniť rekreačným pobytom v štátnom zariadení.

A čo bude s Navaľným?

Vráťme sa k neborákovi Navaľnému a rozmýšľajme spolu. Prečo sa pred Rusmi tak „zhovadil“? V Rusku síce videl video o „Putinovom“ rozprávkovom paláci asi každý, lenže tam zrejme každý čoskoro uvidí aj to druhé video s reálnymi zábermi z paláca – a Navaľný bude ľuďom ešte viac na smiech ako doteraz.

On asi naozaj verí všetkým informáciám, ktoré mu „jeho tím“ predkladá. A asi naozaj verí, že má šancu uchopiť v Rusku moc. Asi nie je náhoda, že jeho „investigatívny tím“ vedie istá Marija Pevčich, to je tá istá žena, ktorá vlani v auguste zohrala veľmi záhadnú úlohu pri jeho otrave (prípadne „otrave“).

Ibaže ak tento pokus zmeniť verejnú mienku v Rusku a zvrhnúť súčasnú štátnu moc fatálne zlyhá, bude to asi koniec Navaľného šancí. A to bude pre neho veľmi nebezpečné: byť v Rusku opozičným politikom bez šance na víťazstvo vo voľbách, ale byť pritom dostatočne verejne známy, je totiž veľmi riziková situácia. Takýto človek má totiž pre svojich majiteľov najväčšiu cenu ako „Putinova“ obeť. Aj preto je teraz pre Navaľného, paradoxne, najbezpečnejšie miesto na svete ostro strážené moskovské väzenie.

A naopak, najnebezpečnejšie miesto je pred múrmi Kremľa: krvilačný Putin by ho tam mohol vlastnoručne napríklad rozsekať mačetou. To by ešte lepšie ukázalo, než keď tam pred časom zastrelili iného podobného nešťastníka, ktorý tiež veril v dobrotivý Západ a jeho láskavosť a nezištnosť.

Ivan Lehotský