Ako švédske feministky na vlastnej koži zistili, čo pomáhali presadiť: aktivistky sú prenasledované radikálnymi moslimami

Feministky boli presvedčené, že v západnom svete môžu vedľa seba žiť ľudia rôznych kultúr a vyznávaúce odlišné hodnoty. Dnes je pre tieto aktivistky takmer nemožné organizovať svoje podujatia na predmestiach s prevahou imigrantov.

Moslimovia obviňujú feministky, že majú na ich ženy nežiadúci vplyv a vyháňajú ich aj samotné moslimské ženy.

Rakúsky list uvádza ako príklad Nalin Pekgulovú, bývalú poslankyňu za švédsku sociálnu demokraciu. Pekgulová žila viac než 30 rokov na predmestí Tensa a teraz sa rozhodla odísť.

„Necítim sa už v bezpečí. Štvrť ovládli moslimskí fundamentalisti a keď chcem ísť do centra, nie je možné, aby sa to obišlo bez obťažovania. Som medzi nimi známa a nestojím o problémy,“ vysvetľuje feministka.

Bývalá poslankyňa bola pritom presvedčená, že väčšina imigrantov odmieta radikálnu islamskú ideológiu. Zistila však, že situácia je presne opačná: „Ľudia z Tensy sú voči mne stále agresívnejší. Prestala som chodiť do svojich obľúbených reštaurácií. Bola som tam stále viac šikanovaná,“ uviedla Pekgul pre švédsku televíziu.

Podobnú skúsenosť má i bývalá ľavicová politička Zeliha Dagliová. Politička žila v neslávne známej štvrti Husby, ktorá je dnes už úplne pod kontrolou migrantov. Na uliciach hliadkuje samozvaná mravnostná polícia a dohliada na správanie žien. Feministická skupina „Feminismus Fororts“, ktorú Dagli založila je nežiadúca. „Bolo mi povedané, aby som sa starala sama o seba. Už som sa tam necítila bezpečne.“

„Povedali mi, že chceme zo žien zložiť závoje a že nie sme slušní ľudia,“ hovorí aktivistka a dodáva: „Chcem žiť v sekulárnej spoločnosti, v ktorej platia ľudské práva. Toto už nie je Husby. Už nezapadám do nových noriem a tradícií. Chcela som žiť ako všetci ostatní, preto som sa presťahovala do centra Štokholmu. Tam ma nikto nekontroluje a nestará sa o to, ako chodím oblečená a s kým hovorím.“

Napriek týmto skúsenostiam a prakticky vyhnaniu z domova, Dagli je optimistická v tom, čo pomáhala presadiť (alebo naivná). Na otázku, či zmenila názor odpovedala, že skoro, ale nie úplne. Stále pokladá imigráciu za pozitívnu a verí, že jedného dňa budú predmestia zase bezpečné.

Katarína Hanzlíková