Prvý krok je jasný. Keďže panoptikum politických kandidátov je len strach a hrôza, treba verejnosti vytrvalo a systematicky vsugerúvať, že Slovensko môže zachrániť len občiansky, a teda nezávislý kandidát. To, že funkcia prezidenta je funkcia politická, že prezident priamo vstupuje do politických zápasov, že váhou svojej autority môže posúvať akcenty politiky, že sa priam očakáva, že bude otvárať a moderovať diskusie na celospoločenské témy, je nepodstatné. Znechutenie z politických kandidátov, alebo aspoň z kandidátov s politickou minulosťou treba živiť a favorita vyrobiť z človeka nového s nulovým politickým zázemím, aby bol ľahšie politicky ovládateľný.

Samozrejme, treba takéhoto človeka nájsť. Ideálne je, ak sa nájde človek, ktorý má za sebou zaujímavý osobný príbeh. Najlepšie nejaký selfmademan, teda človek, ktorý sa vypracoval od piky, stal úspešným podnikateľom, ale v istom štádiu svojho života pochopil, že zhŕňanie peňazí ho už nenapĺňa a chce robiť niečo zmysluplnejšie. Svoj úspešný biznis predá – pre bežného človeka – za astronomickú čiastku a začne robiť charitu. Najme si tých najlepších profíkov, aby mu jeho charitatívny projekt náležite spropagovali a z jeho mena urobili  značku. No a potom už len s vhodným časovým predstihom treba ohlásiť svoju kandidatúru a vrážať do nej horibilné čiastky.

Takto by  sme v krátkosti mohli popísať rozbeh kandidatúry Andreja Kisku, čoby opozičného favorita na postup do druhého kola prezidentskej voľby. Otázka je, prečo práve Kiska je ten vyvolený. Odpoveď je jasná. Ak by sa do druhého kola dostal nejaký skompromitovaný pravicový (a takí sú všetci politickí kandidáti) kandidát, v priamej konfrontácii s Ficom by totálne pohorel. Bol by to súboj prvoligistu s treťoligistom. Predstava predvolebného duelu Fica s Hrušovským, Kňažkom či Procházkom, ktorí viac či menej asistovali pri všetkých problematických rozhodnutiach pravicových vlád, dáva jasne tušiť, že duel by skončil K.O. v prospech Fica.

Keďže dnes Robert Fico nemá vyrovnaného partnera, hrá sa na niečo iné. Najprv treba vyrobiť favorita. Na to ideálne poslúžia takzvané modely volebného správania pre druhé kolo. Aby sa náš kandidát stal favoritom, a aby to bolo uveriteľné, treba do médií pustiť aspoň tri prieskumy, z ktorých jasne vyplýva, že jediný, kto je schopný Fica poraziť, je náš nepolitický kandidát Andrej Kiska. Samozrejme, jeho zisk v druhom kole nemôže byť ohurujúci, musí rásť pomaly a uveriteľne. Najprv to bude len skromných 51 % ku 49 %, v ďalšom už bude dominancia výraznejšia, povedzme 53 % ku 47 %. Rovnako štart jeho preferencií bol pozvoľný. Najprv bol len tesne na čele pelotónu postupujúcich do druhého kola, potom sa odtrhol a podľa posledného prieskumu odskočil od svojich prenasledovateľov o 20 % a stiahol Ficov náskok na 2 %. No a potom už na základe takýchto „prieskumov“ stačí len vsugerovať všetkým voličom, že toto je jediný človek, ktorý dokáže poraziť Fica a ktokoľvek iný, kto by sa dostal do druhého kola, by skončil akurát tak fatálnym debaklom.

Keďže Kiska je totálny politický amatér, potrebuje okolo seba profi tím. Iste nie je náhodou, že šéfom jeho kampane sa stal všetkými politickými masťami mazaný novinár a hovorca expremiérky Radičovej Radoslav Baťo. Ten má zabezpečiť, aby Kiska nevyrobil nijaké „nevyžehliteľné“ faux pas. A skutočne, jeho mediálne výstupy sú rozvážnejšie, premyslené, celá jeho mediálna prezentácia začína dávať zmysel.

Celé čaro Andreja Kisku však spočíva  v niečom inom. Tieto prezidentské voľby budú v podstate referendom a ide len o to, kto účinnejšie zmobilizuje svoj elektorát. Je veľmi pravdepodobné, že ak by sa do druhého kola dostal jasný pravicový „výtečník“ s celou sériou káuz, ktorého Ficovi skalní poznajú ako svoje staré topánky, znamenalo by to pre nich jediné: treba do nohy prísť  k volebným urnám, aby tí, ktorí viackrát v politike fatálne zlyhali, nemohli  paralyzovať snahu súčasnej exekutívy opraviť ich pochybenia. V prípade Andreja Kisku bude mobilizácia oveľa ťažšia. Napriek tomu, že sa hlási k pravici, v politike je to v podstate tabula rasa (nepopísaný list). Nestihol sa dostatočne skompromitovať konkrétnymi politickými rozhodnutiami a zo všetkých relevantných kandidátov bude asi najmenej mobilizovať Ficových voličov.

Napriek tomu to nebude mať ľahké. Vec, na ktorej môže výrazne pohorieť, sú priame prezidentské debaty.  Z nich sotva vyjde ako víťaz, žiadnym veľkým rečníkom nie je. Naopak, priama konfrontácia s Ficom v takmer životnej forme s najväčšou pravdepodobnosťou skončí  jeho debaklom. Tak či onak, to, že Kisku vyrábajú ako najsilnejšieho Ficovho protikandidáta, nesvedčí ani tak o jeho kvalitách, ako skôr o zúfalom postavení slovenskej pravice.

Politológ Roman Michelko