Môj profil 
Predplatné
Plat poslanca je tvorený hrubou mzdou (1.961 eur) a paušálnymi náhradami. Poslanci mimo Bratislavy tak mesačne poberajú 3.576 eur, tí bratislavskí o niečo menej, 3.346 eur.
Zo zákona vyplýva, že plat poslanca je naviazaný na trojnásobok priemernej mzdy za predchádzajúci rok, čiže zahŕňa aj valorizáciu platov. A tu je kameň úrazu. V roku 2011 došlo k zmrazeniu v dôsledku hospodárskej krízy. Nasledujúce roky nebol plat poslanca vo výške v súlade so zákonom.
Poslanci teda dostávali rok čo rok rovnaký plat. Avšak analytici následne v roku 2016 volali po rozmrazení platov poslancov. Tvrdili, že rozmrazenie platov má motivovať schopných ľudí vstupovať a pokračovať v politike a zároveň odrádzať politikov benefitovať z funkcie aj iným, nemorálnym či dokonca nezákonným spôsobom.
Dnes kritizovane rozmrazenie platov bolo teda už v roku 2016 prezentované ako potrebný krok vzhľadom na rast ekonomiky.
SaS v roku 2016 a dnes
K rétorike analytikov sa pridala aj liberálna strana SaS, ktorá v roku 2016 žiadala rozmrazenie platov. Poslankyňa SaS Jana Cigániková v rozprave v tom čase uviedla: “A ja vám to poviem na rovinu, ja by som chcela, aby poslanci, ministri, aby takíto ľudia mali vyšší plat,” povedala Cigániková na úvod.
Následne vysvetlila, prečo si to myslí:
“Viete, prečo by som to chcela? Aby sem do tohto parlamentu si sadli ľudia, ktorí niečo v živote dosiahli, niečo dokázali, ktorí dnes zarábajú možno 10 tisíc euro, možno viacej a zarábajú tie peniaze preto, lebo boli vo svojom živote veľmi šikovní.”
Ako ďalej dodala: “Takýmto spôsobom, pre týchto ľudí, ktorí dnes zarábajú tisíce, pre tých je ten plat, ktorý sa poslancovi ponúka, pre takéhoto človeka je to smiešny plat.”
Potom vyšlo z úst tejto liberálky šokujúce vyjadrenie:
“Samozrejme pre nejakého ťuťmáka, ktorý v živote nič nevytvoril, ktorý sa narodil so zlatou vidličkou v zadku možno, tak pre toho, pre toho je to možno atraktívne, ale ja by som chcela, aby sem chodili šikovní manažéri, ktorí budú rozhodovať o tom, ako sa v tejto krajine bude dariť” (viac v článku).
Proti zmrazeniu platov bol v roku 2016 aj Martin Poliačik, dnes člen Progresívneho Slovenska.
Ale aktuálne, pri hlasovaní proti zmrazeniu platov bol už celý klub SaS, samotná Cigániková nehlasovala. A nehlasoval ani Poliačik.
Pri hnutí OĽaNO bola situácia zložitejšia. OĽaNO prišlo s vlastným návrhom, ktorý poslanci nepodporili. Podľa slov Andreja Hrnčiara multimilionár Igor Matovič bol proti rozmrazeniu, ale jeho vlastní poslanci mali iný názor. Pri hlasovaní však boli takmer všetci za zmrazenie platov – proti bol len Alan Suchánek.
Prirodzený vývoj
Nárast o 1.500 eur je teda prirodzeným vývojom nevalorizácie platov poslancov. Ak by už v roku 2016 boli platy rozmrazené, nárast by bol „len“ o 1.055 eur, keďže ako sme už uviedli, plat poslancov závisí od trojnásobku priemernej mzdy za predchádzajúci rok.
Financie, ktoré si poslanci za uplynulé roky nevyplatili, zostali v štátnom rozpočte.
Teda ak by si poslanci plat nezmrazili, narastal by postupne každým rokom a aktuálne by dosiahol rovnakú sumu, akú budú mať poslanci v roku 2019 po navýšení o takmer 1.500 eur.
Ak by poslanci počas minulého týždňa platy nerozmrazili, ich nárast by bol v roku 2020 oveľa vyšší – rovnako tak aj nárast platu ministrov (aktuálne o 1.605 eur), premiéra (o 1.697) a prezidenta (o 4.156 eur).
Avšak zároveň je potrebné si uvedomiť ďalšiu dôležitú vec – plat poslancov závisí aj od minimálnej mzdy, ktorej navyšovanie je občanmi prijímané značne pozitívne. Ale ak rastie minimálna mzda, rastie aj priemerná mzda a následne rastú aj platy poslancov.
Žiaľ, rozmrazenie platov je aktuálne zneužívané a nespokojnosť ľudí je hecovaná určitými kruhmi proti vláde. Je tu reálne riziko, že vláda vybuchne práve kvôli tejto požiadavke poslancov. Na mieste je preto otázka: stojí aktuálne vláde rozmrazenie platov za riziko jej pádu?
.jpg)
