Ako dlho už jeme „zdravý” ukrajinský chlebík s chlórpyrifosom?

Aj keď úrady pátrajú po ukrajinskej pšenici a vyhodnocujú vzorky, zabrániť na sto percent tomu, aby sa ukrajinské problémové agrokomodity nedostali do slovenského potravinového reťazca je len ilúziou. Obilie či múka pritom na Slovensku nemajú končiť. Pre zásielky z Ukrajiny má byť Slovensko len tranzitnou krajinou.

„Ideme do mlynov, pokiaľ máme túto informáciu a priamo berieme túto múku u spracovateľa, resp. predajcu,” vysvetlil generálny riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš a ako neskôr doplnil: „Jedna vec je, keď niekto nenahlásil dovoz. Druhá vec, že aj tie množstvá, ktoré udáva na základe tzv. dodacích listov, nesedia s tým, čo dostaneme od colnej správy.”

Bíreš ešte začiatkom apríla pre RTVS potvrdil, že pri kontrole na ceste v okrese Martin, zastavili kamión, ktorý prichádzal z Poľska. A bol cielený na Slovensko. Viezol 26 ton kukurice.  Od 2. marca kontroly zachytili 200 ton obilia a 60 ton múky z Ukrajiny. Zodpovedať otázku, koľko ton ukrajinského obilia a múky k nám v skutočnosti prišlo, sa tak skoro nikomu nepodarí.

Avšak tomu, že sa na Slovensko rôznymi spôsobmi dopravujú vysoké množstvá ukrajinského obilia i múky bez adekvátnej kontroly, napovedajú viaceré skutočnosti.

„Nestalo sa to raz, že slovenskí pestovatelia prišli po bránu mlynu a otočili ich naspäť. Odmietli ich s domácou produkciou, a to práve pre bezkonkurenčne nižšej cene obilia z Ukrajiny,” priblížila tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín Vladimíra Debnárová.

Slovenskí mlynári zas poukazujú na lacnú múku, ktorá sa z ukrajinskej pšenice melie v Poľsku a odtiaľ sa dostáva na Slovensko.

Slovenskí farmári a mlynári hovoria, že kontroly colníkov na ukrajinsko-slovenskej hranici sú zbytočné. „Nikto neodsleduje múku, pretože už je kvázi poľská,” skonštatoval predseda Slovenskej spoločnosti Peter Močko.

„Dovozy sem k nám prichádzajú aj cez Poľsko. A to už sa vedie ako európska pšenica. Akonáhle to ide z členského štátu, tak už je to európske obilie. Takže prehľad, koľko obilia sa doviezlo z Ukrajiny, je veľmi ťažké získať. My máme informácie o desiatkach tisíc až 100-tisíc ton, ktoré sa na Slovensko doviezli,” uviedla Debnárová a poukázala na to, že na slovensko-poľskom pohraničí vznikajú nové sklady určené na ukrajinské obilie. Na internete pribúdajú pracovné ponuky na obchodníkov s ukrajinskými poľnohospodárskymi komoditami.

„V skutočnosti tu vládne pekný galimatiáš, pretože na Slovensko prichádza z Poľska alebo Maďarska obilie, ktoré sa síce deklaruje ako poľské či maďarské, ale reálne môže ísť o ukrajinské, to však už nik nemusí evidovať a hlásiť,” vyslovil obavy z možných podvodov farmár Robert Kovács.

Problémom ukrajinských poľnohospodárskych produktov je aj to, že Ukrajina ako nečlenská krajina EÚ  nemusí dodržiavať nákladné pestovateľské postupy a na rozdiel od slovenských farmárov používa aj pesticídy, ktoré sú v EÚ zakázané. Na základe výsledkov laboratórnej kontroly ukrajinskej pšenice v slovenskom mlyne, bolo zistené zvýšené množstvo  chlórpyrifosu (insekticíd zakázaný v EÚ), ktorý má negatívny vplyv na ľudské zdravie. Jeho zvýšené množstvá, môžu pri opakovanej konzumácii spôsobovať genotoxicitu a neurotoxicitu – neurologické problémy, poruchy imunitného systému i vývojové poruchy.

Pri zamyslení sa nad slovami zemplínskeho farmára, ktorý ešte v auguste minulého roka, hovoril o stovke kamiónov denne, ktoré privezú na Slovensko ukrajinskú pšenicu a taktiež tvrdil, že všetci nakupujú dovezené ukrajinské obilie, aj keď sa tvária, že nie, je potrebné ešte pred kúpou, na pohľad chrumkavého rožka, zamyslieť sa nad tým či by nebolo predsa len lepšie na istú dobu v rámci „ozdravovacej diéty” vylúčiť z jedálnička všetky múčne výrobky.