Washington proti Teheránu, alebo, kam smeruje vyhrocovanie konfliktu

Washington 10. februára  2017 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP-Scott Applewhite)

Napätým vzťahom Ruska a Iránu sa venoval portál rusvesna. Momentálne si Irán pripomína 38. výročie iránskej revolúcie a líder Iránu Ajatolláh Ali Sajjid Alí Chámeneí oznámil, že tento rok Irán oslávi sviatky revolúcie masovým protiamerickým entuziazmom

Vzťahy medzi Teheránom a Washingtonom sú značne napäté a nevyzerá to tak, že by sa v najbližšej dobe konfrontačný tón medzi oboma krajinami zmiernil. Donald Trump totiž už počas svojej volebnej kampane prehlásil, že zaujme k Teheránu tvrdý postoj a zatiaľ svoje sľuby plní. Trumpovi poradcovia Mike Flynn a James Mattis označili Irán za podporovateľov terorizmu a USA sa zamerali na protiiránske aktivity.

Antiruská rétorika Washingtonu sa výrazne znížila, narástol však tlak na Teherán. Američania sú nervózni z toho, že Irán vykonal úspešné skúšky balistickými raketami, pokračuje vo svojom jadrovom programe, angažuje sa v Sýrii, stáva sa lídrom šiítskeho sveta, nepoľavil vo svojích negatívnych vzťahoch k Izraelu a Pentagon obviňuje Irán aj z podpory povstalcov v Jemene, ktorí úspešne zasiahli saudskú bojovú loď v jemenských výsostných vodách starou sovietskou raketou.

Trumpova administratíva sa neobáva zrušenia dohôd s Iránom. Barack Obama sa obával zrušenia dohôd s Teheránom o jadrovom programe. Washington nemieni roztrhať túto dohodu jednostranne, no ani nechce túto dohodu za každú cenu zachrániť. Vnútorná logika americkej politiky úzko súvisí s rozpočtom pre Pentagon. Momentálne americký rozpočet neumožňuje plnohodnotné súperenie s Ruskom, problémy s Iránom a islamským terorizmom však americký rozpočet zvládne a umožní americkým koncernom zvýšiť svoje zisky.

Určitým spôsobom napätie v iránsko-amerických vzťahoch pomáha aj súčťasnému iránskemu vedeniu, pretože sekularizácia iránskeho obyvateľstva postupuje naozaj veľmi rýchlo. Podľa viacerých analytikov momentálne situácia v Iráne pripomína situáciu v ZSSR v 80. rokoch 20. storočia. Preto “hrozba zo strany USA” môže pôsobiť ako stabilizujúci faktor pre iránsku spoločnosť. Irán sa navyše nachádza v ekonomickej kríze a aj iránsky prezident Hassan Ruhání vo svojom poslednom prejave venoval väčšiu pozornosť ekonomickým problémom krajiny, pričom otvorene obvinil zo zodpovednosti sunnitské krajiny, ktoré zaviedli voči Iránu prísne embargo.

Donald Trump a USA nie sú v takej kondícii, aby priamo zaútočili na Irán. Takže v najbližšej dobe sa pritvrdí rétorika a hybridný konflikt sa bude vyvíjať na iných ako vojenských úrovniach. Niektorí americkí analytici predpokladajú, že Irán kvôli svojím vnútorným problémom nie je v stave vyburcovať sa k takým výkonom, aké predviedol v čase iracko-iránskej vojny. USA sa budú sústrediť na politiku zdržiavania Iránu za jeho hranicami, túto politiku definovala bývala hlava CIA Mike Morell a budú podporovať odstredivé tendencie v Iráne.

USA budú likvidovať aktivity Iránu v Iraku, Bahrajne, Jemene, Sýrii a Libanone. Touto politikou zdržiavania Iránu by mohli USA navyše skomplikovať situáciu v Sýrii. CIA bude aj naďalej podporovať opozičné sily vo vnútri Iránu, ktoré sa momentálne sústredia okolo idey Perzskej monarchie. Takisto sa CIA snaží oživiť vnútorné problémy Iránu existujúce medzi šiítmi, monarchistami, prívržencami zoroastrizmu, Kurdami, Azerbajdžáncami a pod.

Irán nie je monolitnou pevnosťou a to presne chápu odporcovia Teheránu vo Washingtone. Sústredia sa na slabé miesta Iránu a na tieto miesta aj v hybridnom konflikte s Iránom zaútočia. Iránski lídri zase veria, že americký tlak ustoja a ten naopak bude pôsobiť ako konsolidujúci faktor pre iránsku spoločnosť.