Môj profil 
Predplatné
Ani po jeho ceste však v kríze zatiaľ nenastal zásadný posun. Katarská agentúra QNA uviedla, že Erdogan a katarský emir šejk Tamím ibn Hamad as-Sání “zhodnotili vývoj v regióne, konkrétne krízu v Perzskom zálive a snahy vyriešiť ju diplomatickou cestou”. Rozhovory sa týkali aj spoločného úsilia v boji proti terorizmu a obrannej a hospodárskej spolupráce.
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Egypt prerušili 5. júna diplomatické vzťahy s Katarom a obvinili ho z podpory islamských militantov. Dauha tieto obvinenia popiera.
Turecko stojí v spore na strane Kataru. Po prepuknutí krízy vyslalo na znak podpory ďalších vojakov na svoju základňu v Dauhe. Na základe dohody z roku 2014 tam môže Ankara poslať až 1000 vojakov.
Turecko a Katar boli dôležitými podporovateľmi hnutia Moslimské bratstvo, ktoré sa v roku 2011 angažovalo v rámci tzv. arabskej jari v Líbyi, Sýrii a predovšetkým Egypte, kde neskôr získalo vo voľbách väčšinu v parlamente, ktorý nechal ústavný súd rozpustiť. Jeho kandidát Muhammad Mursí bol v júni 2012 zvolený za prezidenta, po roku ho však zosadila armáda. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty považujú Moslimské bratstvo za teroristickú organizáciu.
Spomínané štyri arabské krajiny pôvodne podmieňovali ukončenie izolácie Kataru a normalizáciu vzájomných vzťahov splnením 13 požiadaviek. Boli medzi nimi aj ukončenie vysielania panarabskej televízie al-Džazíra, ktorú považujú za kritickú voči svojim vládam, obmedzenie vzťahov s Iránom či zatvorenie tureckej vojenskej základne v Katare.
Pred príchodom do Kataru navštívil Erdogan Saudskú Arábiu a Kuvajt.
.JPG)
