Útok na Figeľa. Kto za ním stojí?

Ľahká, morálne nevyrovnaná žena, ktorá ma milenca, predsa nemusí mať iba jedného. Možno ich bolo viac. A od tejto konštrukcie je už potom iba kúsok k tomu, aby jedným z nich bol bývalý predseda hnutia Ján Figeľ.

Objavili sa dôkazy. Zaľúbené maily, ktoré si mali vymieňať. Ako dôkaz slabé, lebo dnes vytvoriť falošný email je nič a zvládne to aj žiak základnej školy, ale na pošpinenie človeka úplne stačí.

Útok teda prebehol, je jasný. Ale za každým útokom musí stáť niekto a jeho záujem…

Pozrime sa preto, komu Figeľ aj teraz ešte vadí.

Figeľ sa vzdal funkcie predsedu. V podstate je vytesnený z KDH. Zdalo by sa, že sa stal bezvýznamným úradníkom Európskej únie. Bulváru však samozrejme vadí aj tento jeho nový post osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Pritom ide o neplatený kontrakt poradcu komisára Mimicu pre medzinárodnú spoluprácu a rozvojovú pomoc.

Bulvár však nenávidí Figeľa hlavne pre niečo iné. Figeľ narušil hlavnú civilizačnú koncepciu, ktorú bulvár, ale i celkovo mainstream vehementne presadzuje.

Jednoducho im vadí človek, ktorý v čase silného nástupu rodovej ideológie dokázal využiť príležitosť počas prezidentských volieb a presadiť do slovenskej ústavy definíciu, ochranu a podporu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. Figeľ opakoval verejne, že podpora rodiny a ochrana slobody svedomia sú civilizačné témy 21. storočia. A práve ich spochybňovanie a oslabovanie je v záujme mocných na Slovensku a v Európe.

Krátkou vsuvkou v ústave vlastne zablokoval snahy rodových ideológov o presadenie rôznych partnerstiev a rôznych zväzkov, ktoré mali byť postavené na roveň manželstvu. A tým si u mainstreamu vyslúžil stigmu nenávideného človeka.

Figeľ pre tento zápas nasadil aj svoju rodinu. Jeho manželka bola aktívnou súčasťou kampane pred marcovými voľbami. Na rozdiel od iných slovenských politikov. Aj preto ho chcú nepriatelia rodiny spochybniť v očiach verejnosti.

Len neboli vhodné témy. Teraz už vhodné témy sú a je akosi prirodzené, že bulvár so svojím postojom k Figeľovi ich rád opublikuje. Tomu sa niet čo diviť. Opak by bol čudný.

Skôr sa treba zamyslieť nad tým, odkiaľ prišli informácie. Kto má záujem škodiť.

Najrozumnejšie je asi zapátrať medzi najbližšími a nahliadnuť do samotného hnutia. KDH po voľbách prešlo zásadnými personálnymi zmenami. Starej bande sa však veľmi nedarilo. Takmer nikto z bývalých špičiek KDH sa do nových orgánov nedostal. Práve naopak. Na júnovom sneme sa totiž presadili hlavne ľudia, ktorí sú považovaní za figeľovcov. Ľudia, ktorých pritiahol, alebo ich vstup na kandidátku KDH umožnil práve Figeľ.

Čo na to stará banda? Žeby práve táto kampaň bola odpoveďou?

Dozvieme sa neskôr.

Juraj Martus