V tej horúcej kaši, ktorá sa momentálne varí na Ukrajine, sa často nedokáže vyznať ani skúsený politológ alebo iný odborník. Napriek tomu sa skúsme pozrieť na to, aká nová sila objavuje sa na ukrajinskej politickej scéne a čo to všetko znamená.

Na Ukrajine sú desiatky politických strán a hnutí, ktoré sa, jemne povedané, nekamarátia a tvrdo bojujú proti sebe. V samotnom parlamente to nevyzerá o nič lepšie a je zmietaný vzájomnými útokmi poslancov, hádkami, škandálmi a totálne protirečivými návrhmi. Väčšina politických strán a hnutí za najväčšieho nepriateľa považuje Rusko, a nájdu sa aj také, ktoré vyzývajú na zmierenie so svojimi slovanskými bratmi, alebo minimálne navrhujú prijatie nejakých kompromisov a upokojenie situácie.

Vládnuci Blok Petra Porošenka sa háda so svojimi oponentmi v parlamente a zúfalo sa bráni pred útokmi radikálov všetkých farieb a smerov. Doposiaľ sa v tomto mútnom koktaile aspoň nejako dalo orientovať. Ale na scénu sa derie ďalšia politická sila, ktorá je taktiež mimoriadne pestrofarebná a nik nevie, čo sa od nej dá očakávať. Ukrajinské médiá začínajú hovoriť o tom, že nová, tretia sila na Ukrajine pripravuje druhý Majdan…

Prvým krokom by mali byť protestné akcie, ktoré sú naplánované v Kyjeve na 20. februára. Radikáli z rôznych koncov politického spektra sa vyhrážajú, že to bude „horúce“… Na protestných akciách sa zúčastnia strany a hnutia, ktorých mnohé názvy a programy sú veľkou neznámou nielen pre našich čitateľov, ale aj pre zvyšok ľudstva…

O 9 dní v centre Kyjeva, na Majdane Nezávislosti, na Bankovej ulici 11 (sídlo prezidenta Ukrajiny), pred budovami ukrajinského parlamentu a vlády a v uliciach ukrajinskej metropoly budú demonštrovať svoju nespokojnosť so súčasnou situáciou a politikou prezidenta, parlamentu a vlády Ukrajiny tisíce ľudí. Na čelo demonštrantov sa postavia lídri politických strán a hnutí, ktorí nie sú zatiaľ ani v parlamente, ani vo vláde – hnutie Naždak, Radikálne pravé sily, UNA-UNSO, niektoré odborové organizácie a iné.

Čo chcú odbory a mnohé profesijné organizácie, asi netreba vysvetľovať. Aktivity „Pravých radikálnych síl“ už tiež nie sú čitateľom neznáme. Toto čudné zoskupenie hnutí, spolkov, organizácií a príslušníkov mnohých dobrovoľníckych bataliónov, ktorí bojujú na Donbase, má síce dosť hmlistý, ale predsa čitateľný program. Mnohí členovia a sympatizanti tohto „združenia“ chcú zosadiť súčasného prezidenta, vládu a parlament, nastoliť nový poriadok, základmi ktorého je tvrdý ukrajinský nacionalizmus a totálna rusofóbia.

Samozrejme, v radoch prívržencov „Pravých radikálnych síl“ sú aj ľudia, ktoré majú odlišné názory a chcú predsalen napraviť vzťahy s Ruskom a Rusmi, upokojiť situáciu na Ukrajine a zlepšovať hospodársku a sociálnu situáciu v krajine, avšak čo sa týka ukrajinského prezidenta a vlády, majú rovnaký postoj, ako ostatní – „Geť!“ – „Preč s nimi!..“

Názorovo a ideologicky dosť blízko sa nachádza aj UNA – UNSO – Ukrajinská nacionálna asamblea – Ukrajinská národná samoobrana. Jej staronovým predsedom sa opäť stal Jurij Šuchevič, ktorý túto organizáciu založil ešte v r. 1990. Je to čisto banderovská organizácia, členmi ktorej sú taktiež mnohí príslušníci dobrovoľníckych bataliónov, ktorí, ako aj členovia „Pravých radikálnych síl“ sa smutne preslávili mnohopočetnými vojenskými zločinmi, útokmi na civilistov po celej Ukrajine, nezákonnými obsadeniami podnikov, hotelov a iných objektov a inými zločinmi. Filozofiou členov tejto strany je tvrdý nacionalizmu, prakticky nacizmus, totálna rusofóbia a antisemitizmus.

Tradične sa na protestných akciách zúčastnia aj mnohé organizácie „veteránov Východného frontu“. Všetci vystupujú proti súčasnej vláde. Čo sa týka otázky „Rusko je nepriateľ a agresor“, v tom sa členovia týchto organizácií rozchádzajú. Väčšina má podobný postoj, ako súčasná ukrajinská vláda a prezident, ale značná časť nechce bojovať proti svojim „pokrvným bratom“ na Donbase, žiada mier a obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom.

Na budúcich protestoch sa však zúčastnia aj iné politické a občianske organizácie, ktorých orientácia a smerovanie nie sú príliš vyprofilované, a preto ich konanie je dosť nepredvídateľné. V tomto smere najzaujímavejšou z nich je asi hnutie Naždak (po slovensky Šmirgeľ). Samotný názov hnutia poukazuje na to, že jeho prívrženci majú svoj postoj na to, ako asi treba napraviť situáciu v krajine: ako šmirgľom – presne, dočista a tvrdo…

Predseda tohto hnutia Nikolaj Duľskij sám označuje svoju organizáciu za „protioligarchické hnutie obyčajných ľudí, ktorí vyznávajú progresívny tradicionalizmus“. Práve v týchto dňoch na svojich stránkach na sociálnych sieťach aktívne vyzýva občanov, aby vstupovali do jeho hnutia a budovali oblastné, okresné a mestské štruktúry hnutia po celej Ukrajine a pripravovali sa na predčasné voľby.

Vyzýva ku zmene režimu a súčasnú vládu považuje za bandu zločincov. „Súčasná vláda je tá najhnusnejšia za celú históriu Ukrajiny. Ak kyjevský režim neodklepne 20. februára nové parlamentné voľby, podnikneme veľmi tvrdé kroky.” Na začiatku svojej politickej kariéry sa pohyboval v radoch súčasnej vládnucej garnitúry a mal dosť podobné postoje, ako väčšina veliteľov ukrajinských dobrovoľníckych bataliónov.

V súčasnosti sa však jeho názory, postoje, ale aj rétorika značne zmenili. Priznáva, že je ukrajinský nacionalista a v značnej miere antisemita, ale často sa vyslovuje za mierové riešenie konfliktu na Donbase, už nepovažuje Rusov za agresorov a nepriateľov a vyzýva k rokovaniam a kompromisom, dištancuje sa od vyhlásení a konania mnohých radikálov a príslušníkov dobrovoľníckych bataliónov. Vyzýva spoluobčanov ku „triezvej, premyslenej a reálne diskusii.“

Samozrejme, v tejto chvíli je ťažké odhadnúť, kam toto hnutie a jej líder „otočí volant“ a ako bude konať v budúcnosti. Faktom je, že na politickej scéne Ukrajine sa stále viac objavujú politici, občianski činitelia, hnutia, ktoré uprednostňujú umiernenú politiku a nechcú hádky a krvavé strety. Zatiaľ však tieto politici a hnutia nejakú väčšiu váhu na politickej scéne Ukrajine, samozrejme, nemajú.

Čo sa týka odborových zväzov a profesijných organizácií, teraz je ťažké odhadnúť, kto a v akom počte sa zúčastní na protestných akciách 20. februára. Odbory sa pripravujú na rokovania s vládou 23. februára a možno sa rozhodnú vyčkať a zatiaľ nekaziť vzťahy s vedením krajiny.

Eugen Rusnák