Môj profil 
Predplatné
Obavy Slovenska sú pochopiteľné a opodstatnené: ak tranzit plynu nepôjde cez Ukrajinu a Slovensko, stratíme obrovský zisk. V súčasnosti plynovod Nord Stream privádza ruský zemný plyn po dne Baltského mora do Nemecka a tým aj do strednej a západnej Európy. Akcionársku dohodu o plánovanom rozšírení plynovodu podpísala ruská plynárenská spoločnosť Gazprom a jej európski partneri začiatkom septembra.
Na projekte Nord Stream 2, ktorý spočíva v rozšírení existujúceho plynovodu privádzajúceho zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora, sa dohodla ruská spoločnosť Gazprom s nemeckými spoločnosťami E.ON a BASF/Wintershall, rakúskou OMV, francúzskou ENGIE a britsko-holandskou Royal Dutch Shell. Politika je politika, ale biznis je biznis a z toho plynú najväčšie obavy sedmičky krajín, ktoré poslali list do Bruselu: do projektu Nord Stream 2 je zaangažovaných veľa západných spoločností a tie tak ľahko mimoriadne ziskového pre nich projektu nevzdajú…
Ak by však projekt Nord Stream 2 začal realizovať, to by mohlo zapríčiniť, že Rusko postupne mohlo vynechať tranzit plynu cez nespoľahlivú Ukrajinu, ktorá navyše zaujala nepriateľský postoj voči susedovi a vyhlasuje voči nemu stále nové sankcie, blokády a pod. Zastavenie tranzitu cez Ukrajinu by však znamenalo aj zastavenie tranzitu cez Slovensko. Preto Slovensko a ďalších 6 štátov, ktorých by sa tie zmeny negatívne dotkli, protestujú.
Rusko nemá problém iba s Nord Stream 2, ale aj tranzitom cez Ukrajinu a najnovšie aj s budovaním plynovodu do Turecka. Tento štát mnohí ruskí politici a analytici v svetle ostatných udalostí nazvali rovnako nespoľahlivým partnerom a nepriateľsky naladeným susedom, ako aj Ukrajina. Preto osud tureckého plynovodu nie je istý.
Keďže Rusko má problémy s dodávkami plynu na západ a na juh, recipročne zvyšuje dodávky ropy na východ – pre toho najspoľahlivejšieho partnera a najväčšieho odoberateľa – do Číny. Od začiatku tohto roka Rusko zvýšilo dodávky ropy do Číny o 15 percent – na viac ako 24 miliónov ton. Uvádza to ruské ministerstvo energetiky. Tieto čísla konkrétne uviedol minister energetiky Ruska Alexander Novak počas stretnutia s čínskym kolegom, prvým viceprezidentom Čínskej národnej ropnej korporácie (China National Petroleum Corporation, CNPC) a prezidentom spoločnosti PetroChina Van Du Czinom. Podčiarkol, že v priebehu prvých 11 mesiacov tohto roka Rusko exportovalo do Číny 24 miliónov ton ropy.
Ruský minister taktiež uviedol, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o rozšírení spolupráce medzi čínskymi a ruskými spoločnosťami – CNPC a PAO Gazprom, OAO Novatek a OAO HK Rosneft. V rámci prípravy na jubilejné 20. spoločné zasadnutie vedenia vlád Ruska a Číny partneri diskutovali o perspektívach spolupráce ruských a čínskych podnikov v oblasti distribúcie ropy a plynu, realizácie spoločných investičných projektov a pod.
Eugen Rusnák
