Jedným z nich je aj slovenský europoslanec Richard Sulík, ktorý bol hosťom politickej talkshow Kontrovers vysielanej populárnou nemeckou rozhlasovou stanicou Deutschlandfunk a moderovanej redaktorom Tobiasom Armbrusterom. Jeho spoludiskutujúcimi boli nemecký poslanec za CDU Elmar Brok a poslankyňa nemeckého Bundestagu Franziska Brantnerová.

Témou bola nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej „willkommenskultur“ a tiež jej neustále slabnúca podpora u ďalších krajín Schengenu. Tieto sa čím ďalej tým viac začínajú prikláňať k riešeniu utečeneckej krízy prostredníctvom stropov, či uzatvárania hraníc. Angela Merkelová a Nemecko sa začína vo svojej politike ocitať osamelo. 90 % Nemcov odmieta politiku Angely Merkelovej.

Richard Sulík oponoval poslancovi EP Elmarovi Brokovi, ktorý sa snažil obhajovať Merkelovej politiku prijímania utečencov 90 % podporou zo strany nemeckého obyvateľstva. Richard Sulík tvrdil, že je to presne naopak, 90 % Nemcov túto politiku odmieta a je až na zaplakanie, ako táto politika Nemecko za uplynulé mesiace zdevastovala. Podporu už čoskoro ukážu nadchádzajúce voľby vo vybraných spolkových krajinách.

Richard Sulík reagoval tiež na poslankyňu Brantnerovú, ktorá hovorila o ústavnom práve na azyl veľmi všeobecne a odvolávala sa na solidaritu. Richard Sulík ju ale doplnil v tom, že v nemeckej ústave predmetný článok obsahuje odsek, ktorý hovorí o tom, že utečenci prichádzajúci z bezpečných tretích krajín nemajú nárok na azyl. Následne vysvetlil pani Brantnerovej rozdiel medzi bezpečnými krajinami pôvodu a bezpečnými tretími krajinami, čo samotná nemecká ústava obsahuje vo svojom článku 16A, paragraf 2 o nemožnosti získať azyl v prípade príchodu z bezpečných tretích krajín.

Prepis relácie: Merkelová proti celej Európe – prečo je v tom Nemecko osamotené?

Moderátor:

Vitajte srdečne v toto pondelkové dopoludnie, teší nás, že ste s nami pri relácii Kontrovers na stanici Deutschlandfunk, pri mikrofóne je Tobias Armbruster. Nemecká kancelárka Angela Merkelová aj Nemecko sa začínajú cítiť osamotene. Tento pocit sa vynára pri sledovaní aktuálneho diania v Európe. Angela Merkelová si stále stojí za svojou politikou vítania prisťahovalcov, avšak zvyšok Európy hovorí najmä o stropoch pre prijímanie utečencov a o stavaní nových plotov. Veľa na tom nezmenil ani minulotýždňový summit Európskej únie, napriek tomu, že cieľom tohto stretnutia mal byť obrat. Stavia sa teda týmto nemecká politika do ofsajdu? Boli Nemci príliš naivní na to, aby si mysleli, že niekto iný v Európe má záujem prijímať utečencov? To je niekoľko tém, o ktorých budeme počas nasledovnej poldruha hodiny diskutovať v relácii Kontrovers. Elmar Brok, pokúša sa tu nemecká kancelárka Angela Merkelová zmraziť svoj postoj a vnútiť ľuďom politiku, ktorú absolútne odmietajú?

Elmar Brok:

Takže, 90 % Nemcov hovorí, že utečencov treba prijať. Dávam Dr. Milkemu (poslucháčovi) za pravdu, že dnu môžu vstúpiť iba oprávnení. A na tom teraz s Tureckom a Gréckom pracujeme, na stavbe hotspotov s európskou pomocou a aj za pomoci NATO. Aby sme to vedeli udržať, a tých, ktorí nemajú nárok na pobyt v únii, poslali späť. To za pomoci hraníc – od decembra sa na nemeckých hraniciach opäť kontroluje.

Franziska Brantnerová:

V Nemecku máme ústavné právo o azyl a o ten môže požiadať každý. Problém je, že tento proces momentálne trvá niekoľko mesiacov. Čo sa týka tranzitných zón, v rámci balíka Azyl 2 sme už konečne sprevádzkovali aj registračné centrá. Tam sa rýchlo rozhodne, a tí, ktorí nemajú právo na azyl, nebudú ani presmerovaní na komúny. To je momentálny stav. Ale myslím, že potrebujeme ešte väčší balík – nie byť solidárny každý za seba, ale treba to robiť spoločne. Len vtedy sa dostaneme k výsledkom. Vidím to podobne ako pán Brok – ak si každý štát opäť postaví hranice s predstavou, že sa tým niečo zmení – to je predsa absurdné. Vieme, že žiadna krajina túto krízu nezvládne.

Moderátor:

Pán Sulík.

Richard Sulík:

Ak pani Brantner hovorí, že máme ústavné právo pre azyl, tak to je správne. Je to článok 16A nemeckej ústavy, ale je v ňom aj druhý odsek, ktorý hovorí, že nikto, kto prichádza z bezpečnej tretej krajiny, nemá nárok na azyl. A to sú všetci, ktorí prichádzajú do Nemecka. A vždy, keď európske politické elity vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej porušujú vlastné pravidlá, vždy sa odvolávajú na solidaritu…

Elmar Brok:

…takže 1,5 milióna ľudí má zostať v Grécku?

Richard Sulík:

…môžem prosím dohovoriť? Európska únia nie je v prvom rade solidárnym spoločenstvom. Je to zmluvné spoločenstvo. A tieto zmluvy sa stále porušujú, aj Angela Merkelová, preto prestupuje Európska únia za ostatných 8 rokov z krízy do krízy. Je najvyšší čas držať sa svojich pravidiel. Pán Brok, Vy keď hovoríte, že 90 % občanov je za prijatie utečencov, dúfam, že som to správe interpretoval, to je predsa úplná hlúposť. Viete presne, že je to úplne naopak. 90 % obyvateľov je proti. A nevychádzajú z úžasu, čo sa z tejto krásnej krajiny, Nemecka, stalo vďaka Vašej politike a politike Angely Merkelovej. To je predsa na zaplakanie. A keď Slovensko povie, že nechce urobiť tie isté chyby, a keď nás bude Nemecko blokovať, postavíme si vlastné hranice, tak je to len pochopiteľné. Ďakujem!

Moderátor:

Pani Brantnerová.

Franziska Brantnerová:

Chcela by som ešte niečo povedať k týmto číslam, lebo pán Sulík teraz znova povedal, že všetci pochádzajú z bezpečných krajín pôvodu. Ešte krátko k tým číslam. Vždy je ťažké baviť sa o číslach, ale musíme sa pozerať na fakty. Za január 2016 je oficiálna štatistika v Nemecku 27 tisíc ľudí zo Sýrie, 6 a pol tisíca z Iraku, 4 a pol tisíca z Afganistanu, 1 tisíc z Albánska, tisíc z Iránu, 400 zo Srbska a všetky ostatné krajiny sú zanedbateľné. Teraz nemôžete hovoriť, že Sýria je bezpečná krajina pôvodu. O Iraku to tiež nemôžete tvrdiť. Nie je teda pravda to, čo stále opakujete.

Moderátor:

Pán Sulík.

Sulík:

Pani Brantnerová, nepovedal som „bezpečné krajiny pôvodu“, ale „bezpečné tretie krajiny“. A keď si prečítate nemeckú ústavu, článok 16a, paragraf 2, hovorí sa tam úplne presne: „kto prichádza z bezpečnej tretej krajiny.“ Žasnem nad tým, ako málo toho viete o nemeckej ústave, no napriek tomu o nej rozprávate vo vysielaní. Všetky krajiny, s ktorými Nemecko hraničí, sú bezpečné tretie krajiny. A nikto, kto prichádza z bezpečnej tretej krajiny, nemá nárok na azyl. Tak to hovorí nemecká ústava.